Banícke povstanie v rokoch 1525-26. bolo najväčšie sociálno-politické hnutie baníkov na Slovensku v období feudalizmu Predchádzali mu najmä udalosti od roku 1523, keď ťažiari začali baníkov vyplácať nehodnotnými mincami. (razenými od 1522). Baníci nenastúpili do práce a začali štrajkovať. Dosiahli dohodu, že im vyplatia mzdu v strieborných peniazoch. K dohodnutému […]

V roku 1936 sa vo Fiľakove konal veľký štrajk robotníkov z miestnej smaltovne Sfinx, neskôr známej ako Kovosmalt. Najprv začali štrajkovať robotníci zo stolárskej dielne, neskôr sa pridali ďalší. Pretože správa fabriky odmietla požiadavky na zvýšenie miezd, do štrajku vstúpilo 1800 robotníkov. Štrajkujúci nechceli opustiť závod, napokon ich vyhnali […]

V Ružomberku sa 4. júna 1939 postavili na odpor voči ľudáckemu režimu. Táto udalosť je známa pod názvom Ružomberská vzbura. Situácia v Ružomberku bola krátko po Mníchove 1938, následnom novembrovom vyhlásení autonómie a po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 napätá. Bola tu jedna celá generácia, ktorá zažila a poznala demokratický systém Československa. […]

Po víťaznom februári 1948 prišli komunisti s myšlienkou vytvorenia národnej cirkvi. Komunistická strana a štát zorganizovali 10. júna v tom roku Spolok, ktorému dali názov „Katolícka akcia.“ Týmto názvom komunisti zneužili celosvetové úspešné hnutie, ktoré už niekoľko desaťročí pôsobilo v Cirkvi. Bol to komunistický projekt zameraný na odtrhnutie katolíckej […]

V roku 1936 sa konal veľký štrajk horehronských lesných robotníkov a povozníkov ( tzv.Polomská vzbura). Dňa 20. januára bolo v Polomke veľké štrajkové manifestačné zhromaždenie. Už ráno okolo 9.jhodine sa zhromaždilo pred obecný dom asi 200 ľudí. Do poludňajších hodín sa počet manifestujúcich zvýšil na 300. Vyslali deputáciu obecnému notárovi s požiadavkou […]

V roku 1932 sa na Slovensku začali protiexekučné akcie. Ich vyvrcholením sa stali krvavé udalosti v Polomke. Musela sa s nimi zaoberať aj pražská vláda a boli predmetom rokovania poslancov Národného zhromaždenia. V Polomke 12. novembra 1932 občania zabránili vykonať exekú- ciu v prospech bohatého krčmára a úžerníka. Nedovolili ožobráčiť vdovu A. Tokárovú o […]

V roku 1949 sa mestom Levoča šírili fámy, že komunisti chcú uväzniť levočského farára Jozefa Vojtasa. V noci z 25. a 26. júna 1949 prišlo pred faru takmer 300 ľudí chrániť svojho farára pred zatknutím. Po následných provokáciách a vyhrotení situácie rozvášnený dav zaútočil na byty predsedu jednotného roľníckeho družstva a predsedu okresného národného […]

V novembri 1938 na základe Viedenskej arbitráže veľká časť južného Slovenska bola pričlenená k Maďarsku. Maďarská vláda na tomto území likvidovala občianske a sociálne práva Slovákov a obnovila hrubú odnárodňovaniu politiku. To vyvolávalo odpor medzi miestnymi Slovákmi. Z dôvodu obmedzovaniu národnostných práv zo strany maďarskej vlády a nesúhlasom s pripojením […]

V júni 1949 prikročila komunistická štátna moc k realizácii tzv. štátnej Katolíckej akcie. Táto akcia mala v katolíckej cirkvi podnietiť vznik hnutia laikov, ktoré by spoluvytváralo tlak na biskupov. Prvotným cieľom bolo donútiť biskupov pristúpiť na dohodu so štátom za podmienok, ktoré nadiktovala štátna moc. Biskupi na vznik štátnej Katolíckej akcie reagovali […]

Bratislava sa stala plnohodnotnou súčasťou Československej republiky až v roku 1919. Československí legionári obsadili Prešporok 1. januára 1919. V Prešporku vtedy žilo približne 40 percent občanov maďarskej národnosti Boli veľmi ostro zameraní proti vzniku novej spoločnej republiky Čechov a Slovákov. Situácia sa vyhrotila po tom, čo Šrobárovo Ministerstvo s plnou […]