V Ružomberku sa 4. júna 1939 postavili na odpor voči ľudáckemu režimu. Táto udalosť je známa pod názvom Ružomberská vzbura. Situácia v Ružomberku bola krátko po Mníchove 1938, následnom novembrovom vyhlásení autonómie a po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 napätá. Bola tu jedna celá generácia, ktorá zažila a poznala demokratický systém Československa. […]

Po víťaznom februári 1948 prišli komunisti s myšlienkou vytvorenia národnej cirkvi. Komunistická strana a štát zorganizovali 10. júna v tom roku Spolok, ktorému dali názov „Katolícka akcia.“ Týmto názvom komunisti zneužili celosvetové úspešné hnutie, ktoré už niekoľko desaťročí pôsobilo v Cirkvi. Bol to komunistický projekt zameraný na odtrhnutie katolíckej […]

V roku 1936 sa konal veľký štrajk horehronských lesných robotníkov a povozníkov ( tzv.Polomská vzbura). Dňa 20. januára bolo v Polomke veľké štrajkové manifestačné zhromaždenie. Už ráno okolo 9.jhodine sa zhromaždilo pred obecný dom asi 200 ľudí. Do poludňajších hodín sa počet manifestujúcich zvýšil na 300. Vyslali deputáciu obecnému notárovi s požiadavkou […]

V roku 1932 sa na Slovensku začali protiexekučné akcie. Ich vyvrcholením sa stali krvavé udalosti v Polomke. Musela sa s nimi zaoberať aj pražská vláda a boli predmetom rokovania poslancov Národného zhromaždenia. V Polomke 12. novembra 1932 občania zabránili vykonať exekú- ciu v prospech bohatého krčmára a úžerníka. Nedovolili ožobráčiť vdovu A. Tokárovú o […]

V roku 1949 sa mestom Levoča šírili fámy, že komunisti chcú uväzniť levočského farára Jozefa Vojtasa. V noci z 25. a 26. júna 1949 prišlo pred faru takmer 300 ľudí chrániť svojho farára pred zatknutím. Po následných provokáciách a vyhrotení situácie rozvášnený dav zaútočil na byty predsedu jednotného roľníckeho družstva a predsedu okresného národného […]

V novembri 1938 na základe Viedenskej arbitráže veľká časť južného Slovenska bola pričlenená k Maďarsku. Maďarská vláda na tomto území likvidovala občianske a sociálne práva Slovákov a obnovila hrubú odnárodňovaniu politiku. To vyvolávalo odpor medzi miestnymi Slovákmi. Z dôvodu obmedzovaniu národnostných práv zo strany maďarskej vlády a nesúhlasom s pripojením […]

V júni 1949 prikročila komunistická štátna moc k realizácii tzv. štátnej Katolíckej akcie. Táto akcia mala v katolíckej cirkvi podnietiť vznik hnutia laikov, ktoré by spoluvytváralo tlak na biskupov. Prvotným cieľom bolo donútiť biskupov pristúpiť na dohodu so štátom za podmienok, ktoré nadiktovala štátna moc. Biskupi na vznik štátnej Katolíckej akcie reagovali […]

Bratislava sa stala plnohodnotnou súčasťou Československej republiky až v roku 1919. Československí legionári obsadili Prešporok 1. januára 1919. V Prešporku vtedy žilo približne 40 percent občanov maďarskej národnosti Boli veľmi ostro zameraní proti vzniku novej spoločnej republiky Čechov a Slovákov. Situácia sa vyhrotila po tom, čo Šrobárovo Ministerstvo s plnou […]

V bývalých bratislavských vodných kasárňach sa 5. júna 1918 vzbúrilo 307 vojakov 72. pešieho pluku. Vojaci, výlučne slovenskej národnosti, boli väčšinou navrátilci z ruského zajatia po Brest-litovskom mieri. Nevôľu u nich vyvolalo rozhodnutie poslať ich znovu na front. V tomto čase nikto netušil, že vojna trvajúca dlhé štyri roky sa skončí už o pár mesiacov. […]

Povrávalo sa, že budú brať a zatvárať neposlušných kňazov. Dôvodom malo byť prečítanie zakázaného pastierskeho listu v nedeľu 19. júna 1949 . Veriaci v obcí Dolná Krupá preto začali strážiť faru a okolie kostola. V prípade potreby sa malo zvoniť na kostolnej veží, aby sa tu zbehli občania na ochranu pána farára. Robilo sa to tak asi štrnásť dní. Zvony […]