V roku 1936 sa konal veľký štrajk horehronských lesných robotníkov a povozníkov ( tzv.Polomská vzbura). Dňa 20. januára bolo v Polomke veľké štrajkové manifestačné zhromaždenie. Už ráno okolo 9.jhodine sa zhromaždilo pred obecný dom asi 200 ľudí. Do poludňajších hodín sa počet manifestujúcich zvýšil na 300. Vyslali deputáciu obecnému notárovi s požiadavkou zvýšenia dennej mzdy jak lesných robotníkov, tak aj furmanov. Žiadali tiež, aby kolektívna zmluva medzi zamestnávateľom a robotníkmi bola okresným úradom urýchlene aj vybavená. Pokiaľ nebudú zvýšené denné mzdy u oboch spomenutých zamestnaní odmietali nenastúpiť do práce. Notár prisľúbil že ich sťažnosti postúpi okresnému úradu. Zhromaždení obyvatelia sa potom bez výtržností rozišli. Aby stávka nebola narušená stávkokazmi, boli na druhý deň 21. januára, vyslané hliadky ku všetkým cestám. Nemali pustiť do práce žiadneho stávkokaza. Štrajk pokračoval vo všetkých dedinách až po Červenú Skalu. Podľa odhadu štrajkového vedenia sa na Horehroní štrajku zúčastnilo do 4000 lesných robotníkov a furmanov.
V piatok 31. januára konalo sa v Brezne pojednávanie o zmluve
pre lesných robotníkov a furmanov. Riaditeľstvo štátnych lesov z Banskej Bystrice trvali na tom, aby práce v lesoch boli dokončené za pôvodných podmienok. Zástupcovia štrajkujúcich uviedli množstvo dôvodov za okamžité zvýšenie mzdy. Hoci pojednávanie trvalo celý deň, k dohode nedošlo. O všeobecnej rámcovej zmluve pre lesných robotníkov a furmanov sa potom vyjednávalo 5. februára v ministerstve orby v Prahe. Na základe dohody z Prahy sa 7. februára konalo znovu pojednávanie na okresnom úrade v Brezne. Jak ťažké bolo dohodnúť sa na zvýšení miezd lesných robotníkov svedčí aj to, že toto pojednávanie trvalo od 10. hod. dopoludnia až do pol 11 hod. v noci. Predsa sa nakoniec dosiahla dohoda. Mzdy lesných robotníkov a furmanov sa zvýšili priemerne o 18 %. Všetci štrajkujúci robotníci nastúpili v zmysle novej dohody do práce. Bol to jeden z najväčších štrajkov na Slovensku, lebo okrem lesného robotníctva patriaceho pod riaditeľstvo štátnych lesov v Banskej Bystrici, sa zúčastnilo štrajku aj robotníctvo v obvode riaditeľstva štátnych lesov v Žarnovici.
Nebolí zaznamenane žiadne násilnosti ani na jednej strane až na zopár drobných konfliktov. Napr. v Šumiaci sa štrajkujúci robotníci schádzali v súkromných domoch, kde sa radili o ďalšom postupe. Aj 23. januára 1936 o 18. hodine bola takáto schôdzka. Dozvedel sa o nej veliteľ žandárskej stanice. O hodinu sa tam dostavil spolu so štyrmi žandármi a vládnym komisárom. Veliteľ žiadal povolenie na konanie schôdzky. To však nemali. Niektorí z účastníkov schôdze vyzvali prítomných na útok na žandárov. Ale schôdza sa nakoniec v pokoji ukončia. Žandári si vyžiadali na druhý deň posilu z okresného veliteľstva v Brezne. O 16.30 hodine prišiel okresný veliteľ s trinástimi žandármi do Šumiaca. Chceli zaistiť buričov z predchádzajúceho dňa. Pred žandárskou stanicou sa však zhromaždilo dvesto až tristo ľudí (najmä žien a výrastkov), ktorí žiadali ich prepustenie. Veliteľ ich vyzval, aby sa rozišli. Dav na výzvu nereagoval. Dal povel na použitie obuškov. Po tomto zákroku bol obnovený poriadok a autobus pohotovostného oddielu mohol nerušene odísť do Brezna. Ako uvádzajú žandári, mnohí demonštranti dostali obuškami, ale vraj nikto nebol vážne zranený.
Pomník štrajku drevorubačov.
Originál pomníka bol odhalený v roku 1957. Autorom je L. Sichman. V roku 2014 bol umiestnený do priestorov obecného úradu.
Kópia pomníka bola vytvorená v roku 2014. Nachádza sa pred domom kultúry v Polomke
foto: autor
Celá debata | RSS tejto debaty