Najslávnejšia bitka slovenských dobrovoľníkov v Slovenskom povstaní 1848-49 sa odohrala neďaleko Budatínskeho zámku na severnom okraji Žiliny.
Koncom roku 1848 bola Žilina, sídlom veliteľstva maďarskej gardy, ktorej prvoradou úlohou bolo brániť prístup k banským mestám od severu. Vodcovia maďarských gárd ešte pred 11. decembrom 1848 opustili Žilinu. Rozostavili honvédske vojsko a maďarské národné gardy v počte asi 2600 mužov15 na budatínskej strane.
Cisárske vojsko a slovenský dobrovoľníci narazili na prvý organizovaný odpor 11. decembra 1848 medzi Brodnom a Budatínom. Tu sa nachádzali záseky po oboch stranách a v hlbokej priekope čakala silná maďarská stráž. Hlavná sila maďarského vojska spočívala v strategickom rozmiestnení delostrelectva. V zákopoch na blízkom vrchu nad Budatínom mala maďarská garda umiestnené dve delá a ďalšie štyri pri moste cez Váh. Schewitzova stotina a hurbanisti mali uskutočniť obchvat nepriateľských síl a zboku napadnúť gardistov. Ohroziť ich paľbou z tyla a zneškodniť maďarské delá Tri stotiny slovenských dobrovoľníkov tu pod velením Bedřicha Bloudka neočakávaným útokom pomohli vytlačiť maďarské gardy k Čákyho kaštieľu a tu boje pokračovali. Ani v novom postavení sa maďarská garda neudržala, ustúpila k mostu. Dokázala ho ale rozobrať, čím znemožnila ďalší postup cisárskeho vojska. Maďarské vojsko a gardisti si rozložili delá na sihoti, záplavovej časti
Predmieru, kde vyčakávalo na postup cisárskeho vojska. Cisárske vojsko a dobrovoľníci tiež na druhý deň ustúpili až k Čadci. V prvej bitke pri Budatíne síce víťazili, ale následne sa stiahli kvôli problémom so zásobovaním a zničenému mostu cez Váh. Bitka pri Budatíne bola nesporným víťazstvom slovenskej dobrovoľníckej výpravy. Osvedčila sa v nej Bloudkova revolučná taktika. Vojsko s dobrovoľníkmi dokázalo zvíťaziť nad početnou prevahou nepriateľa
Druhá bitka.sa odohrávala približne v rovnakom priestore ako prvá. Pôvodne plánovaný postup cisárskeho vojska však nevyšiel, Neočakávane narazili na honvédske vojská pri brodnianskom priesmyku. Rozvinul sa delostrelecký súboj. Bloudek, ktorý dokončieval plánovaný obchvatný manéver , keď počul delostreleckú paľbu, zmenil svoj postup. Vynoril sa na kopci nad Budatínom. Odtiaľ zaútočil na honvédov, ktorí boli nútení ustúpiť cez most do Žiliny. Tento krát sa Maďarom nepodarilo most rozobrať. Hurbanisti vstúpil do Žiliny so spevom Hej Slovane. Maďarské gardy ušli k Strečnu. Na Hlavnom námestí v Žiline 4. januára 1849 rečnil Ľudovít Štúr aj Hurban .
Cisárski vojaci sa v Budatíne zdržali do 10. januára 1849. Pred odchodom podpálili Budatínsky zámok, majetok Csákyovcov, pravdepodobne ako trest za podporu maďarskej revolúcie.
Pamätník víťazstva slovenských dobrovoľníkov v Žiline Budatíne
Monumentálny pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi a jeho „ hurbanístom“ v podobe jazdeckej sochy s vytaseným mečom. Nachádza sa na mieste, kde bolo centrum víťaznej bitky slovenských dobrovoľníkov s maďarskými honvédmi, známej ako Bitka pri Budatíne
Budatínsky zámok
foto: autor
Nič historicky hrdé. Pridali sa k reačnej... ...
oprava: ...vytkli... ...
Aká háklivá téma - do čoho sa bojíte "... ...
Pre mna je ten priebeh bojov zmatocny, najma... ...
Ja som zas videl mimozemšťana, Ale nikto to v... ...
Celá debata | RSS tejto debaty