mino55

Protižidovské nálady na Slovensku pretrvávali aj po ukončení 2. sv. vojny. Najväčšie protižidovské akcie sa odohrali v Bratislave pri príležitosti partizánskeho zjazdu od 1. do 5. augusta 1946. Neboli to dozvuky fašizmu alebo snáď hitlerizmu, ale vlastencov, ktorí bojovali proti Nemcom a za zničenie hitlerizmu a fašizmu. Dôvodom protižidovskej nálady u partizánov bolo to, že väčšina Židov, hoci s menšími zásluhami o ČSR ako partizáni, resp. poväčšine bez zásluh, mali vraj výhodné postavenie jak v úradoch, tak aj v obchode a priemysle. Popri skutočných odbojároch tu boli aj agitátori, ktorí naštartovali kampaň proti reštitučnému zákonu, vďaka ktorému by sa preživší Židia mohli uchádzať o odškodnenie za okrádanie s názvom „arizácie“.

Slovenské bezpečnostné orgány pochopiteľne vedeli o týchto protižidovských náladách.  Od polovice júla 1946 sa v Bratislave takmer denne opakovali drobné protižidovské výtržnosti, štvanie a šírenie antisemitizmu. Najprísnejšie opatrenia naplánovali až na dobu od večera 3. augusta 1946 do rána 5. augusta 1946. t.j. kedy sa počítalo s masovým príchodom partizánov (v dňoch 2. a 3. augusta 1946 sa konalo len valné zhromaždenie delegátov odbočiek SSP, v počte asi 250 – 300 osôb, a hromadná manifestácia bola plánovaná na 4. augusta 1946). „Neočakávane“ však už 2. augusta sa dostavilo do Bratislavy 2 – 3 tisíc odbojárov (celkovo sa ich počet na zjazde odhadoval približne na 15 tisíc). Oblastné veliteľstvo NB (Národnej bezpečnosti) v Bratislave preto nariadilo staniciam NB zvýšenú pohotovosť, bol privolaný pohotovostný oddiel NB z Lučenca, k dispozícii bola škola NB a príslušníci Hlavného veliteľstva NB (HVNB), zosilnené boli hliadky v židovskej štvrti a  v pohotovosti sa nachádzala aj bratislavská vojenská posádka. Aj tak sa nezabránilo útokom na židovské obyvateľstvo Bratislavy, možno to len  prebiehalo miernejšie.

Už v noci z 1. na 2. augusta bolo v Židovskej ulici nahlásené vlámanie, na Kupeckého ulici bol prepadnutý židovský byt a majiteľ bol inzultovaný a okradnutý. Boli hádzané ručné granáty na židovské obydlie Bratislavčana Pavla Waisa. Objavili sa viaceré pokusy zo strany partizánov i miestnych civilistov preniknúť do židovskej štvrte a vyvolať incidenty najmä u židovskej ľudovej kuchyne.  Členovia NB im v tom zabránili a  dav sa podarilo rozptýliť. Napriek tomu, že niekoľkí Židia mali byť aj inzultovaní, nepodarilo sa nájsť páchateľov a údajne postihnutí ani tieto prípady neohlasovali.

Dňa 3. augusta 1946 boli hlásené viaceré incidenty a sústavné inzultácie židovských chodcov (napríklad na Leningradskej a Laurinskej ulici). Bola prepadnutá a demolovaná ľudová kuchyňa na Zámockej ulici. V poobedňajších hodinách sa hlúčiky podnapitých a ozbrojených partizánov a civilistov (dav údajne vzrástol až na tisíc osôb) pokúsili preniknúť zo Župného námestia na Židovskú ulicu, pričom vykrikovali protižidovské heslá.

Oddielom NB (v počte asi 100 príslušníkov) boli vytlačení na Stalinovo námestie. Vo večerných hodinách však menšie skupinky prepadávali židovských občanov a ich príbytky (pričom aj rabovali) na viacerých miestach Bratislavy – na Kupeckého ulici, na Laurinskej, Svoradovej a Židovskej (niektorých výtržníkov zaistila NB). Okolo 22.00 hod. skupina údajne až 300 osôb prenasledovala Žida na Kolárskej ulici, ktorý sa pod ochranou dvoch členov NB uchýlil na strážnicu NB. Dav vtrhol na strážnicu, zdemoloval ju a pretrhol i telefónne spojenie. Došlo aj zraneniu Židov na Októbrovom námestí a na Námestí slobody.

Dňa 4. augusta 1946  bolo hlásené prepadnutie niekoľkých Židov na Svoradovej ulici a Zámockej ceste skupinami partizánov za podpory civilistov (hliadky NB dav rozohnali a niekoľko osôb zaistili).                                                                            5. augusta 1946 okrem prepadov a rabovania židovských bytov a týrania ich majiteľov, bol dokonca podniknutý útok na židovský dievčenský internát na Šrajberovej ulici. Opäť bola zdemolovaná židovská kuchyňa (na Zámockej ulici), pričom niekoľko osôb bolo  zranených

Napokon celková bilancia  bola  štrnásť protižidovských útokov oi. násilné vniknutie do židovských bytov, ktoré boli zdemolované a vyrabované, 19 vážne zranených  (z toho 4 veľmi ťažko). Počet ľahko zranených ani nebol zistený. Zrejme toho všetkého bolo oveľa viac ako bolo oficiálne deklarované.  Zaistených bolo 31 výtržníkov[ (väčšina z nich však zostala nepotrestaná a viaceré prípady boli neskoršie takpovediac zmietnuté pod koberec).

Počet odbojárov v Bratislave pri príležitosti partizánskeho zjazdu bol približne 15 tisíc. Protižidovských vystúpení sa zúčastňovali len niektorí jednotlivci odhadom cca 15 percent z celkového počtu účastníkov.

Židovská kuchyňa /Zámocká ul./, ktorá bola zdemolovaná počas protižidovských nepokojov.

Dvojpodlažná budova bývalej židovskej ľudovej kuchyne bola postavená v roku 1937 podľa projektu architektov Desidera Quastlera a Josefa Konrada. Pôvodne slúžila na výdaj kóšer jedál núdznym židovským obyvateľom Bratislavy. Zostala centrom židovského komunitného života v dobe komunizmu až do deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď tu bola otvorená kóšer reštaurácia.

Foto – autor