mino55

Víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom sa navždy zapísalo do našich dejín a 22. september je Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Slovenské dobrovoľnícke jednotky obsadili 19. septembra 1848 Myjavu. Pri pobyte v Myjave došlo k incidentu so stotinou cisárskeho pluku, ktorého veliteľ vyzval dobrovoľníkov aby opustili mesto. Ukázalo sa, že výprava bude musieť čeliť cisárskym jednotkám. Povstalci prepadli cisárske kasárne a vojakov odzbrojili. Slovenské dobrovoľnícke vojsko bojovalo len za záujmy slovenského národa, samo za seba. Spojenectvo s cisárskymi vojskami ešte dohodnuté nebolo.

Dobrovoľnícke jednotky sa presunuli 21. septembra  na Brezovú. Tu došlo na druhý deň k prvému vážnejšiemu bojovému stretnutiu. Vedúci predstavitelia Nitrianskej stolice vydali nariadenie potlačiť povstanie Slovákov už v zárodku. Veliteľ eskadróny kyrysníkov Ľ. Vojnič vypracoval plán akcie. Kombinovaný útok pechoty a jazdectva z 3 strán, zo smeru hlavných prístupových ciest, od Senice, Starej Turej a od Vrbového.

Kyrysníci pod velením Ľ. Vojniča  postupovali od Senice. Ráno narazili na predsunuté stráže dobrovoľníkov neďaleko Brezovej. Po vzájomnej prestrelke sa prebili do obce. Asi 700 – 800 mužov zaujalo zatiaľ výhodné postavenie na brezovskom návrší. Keď Vojnič videl, že nemá proti obrancom veľké vyhliadky, vydal rozkaz na ústup a odtiahol do Uherského Hradišťa.

Ďalšou jednotkou bola 11. stotina pluku Ceccopierovcov ktorá postupovala na Brezovú zo Starej Turej. Len čo sa priblížili, boli od Bukovca spozorovaní povstaleckými strážami. Tie nečakajúc na posilu, nedostatočne ozbrojené kosami, cepmi, šabľami a len v menšej časti puškami, zaútočili práve v miestach terajšej mohyly na Prietržskej ceste. Po príchode povstaleckých posíl sa dala 11. stotina  na ústup smerom k Senici.

Onedlho po tom začal útok i z tretej strany. Od Vrbového postupovala 8. stotina pluku Ceccopierovcov. Povstalci ich napadli z 2 strán, a prinútili ju kapitulovať. Vzdali sa bez boja a ešte v ten istý deň prinútili dobrovoľníci k bezhlavému úteku aj 110-člennú skupinu maďarských gardistov, ktorí neinformovaní o vývine situácie prichádzali na pomoc vojakom.

V ďalšom boji pri Senici 26. septembra 1848 utrpeli dobrovoľníci porážku. Nedokázali čeliť paľbe pravidelných jednotiek. O deň neskôr zorganizovali výpravu proti Starej Turej,  ktorá sa odmietla podvoliť povstaleckému vojsku. Víťazstvo však neznamenalo zásadnejší obrat v celkovej strategickej situácii. Vojenské velenie povstalcov nariadilo ústup na Moravu. Na ustupujúce stotiny dobrovoľníkov však začali podnikať útoky nielen maďarské gardy, ale aj cisárske vojsko. Povstalci sa stretli 28. septembra s jednotkami uhorskej domobrany a cisárskym vojsom pri Poriadi. Lepšie vyzbrojený a pripravený nepriateľ prinútil povstalcov ustúpiť. Ešte v ten deň rozhodla Slovenska národná rada o ukončení celej výpravy. Na Morave bolí povstalecké zbory rozpustené.

Pamätník pripomínajúci prvé víťazné boje v Slovenskom povstaní dňa 22.9.1848.  Nachádza sa priamo na jednom z miest bojov nad Brezovou pod Bradlom na Prietržskej ceste. Autorom pamätníka je architekt Dušan Jurkovič.

Pomník padlým v bojoch za slobodu (roky 1848-1849, 1. a 2.svetová vojna a SNP) na miestnom cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Pomník stojí na mieste, kde boli pochovaní slovenskí dobrovoľníci, ktorí padli v boji dňa 22. septembra 1848. Autorom je architekt Dušan Jurkovič, ktorý je tu aj pochovaný.

Súsošie Víťazstvo v Brezovej pod Bradlom  je venované  pamiatke bojov z rokov 1848 – 1849.  Bronzové súsošie predstavuje pár v brezovskom kroji, pričom mládenec drží povstaleckú zástavu.

Pomník pamiatke boja myjavského ľudu v povstaní v roku 1848 v Poriadí .

Pamätník venovaný bitke povstalcov v roku 1848. Stojí v Poriadi časti U Klasovitých. Na tomto mieste zahynulo 12 hurbanovcov. Odohral sa tu posledný boj 1.výpravy slovenského povstaleckého vojska .

foto: autor