Výbuch proti-židovských vášní sa začal 20. a 21.augusta 1948.Konflikt vypukol v ranných hodinách na bratislavskom trhovisku na vtedajšom Stalinovom námestí (dnes námestie SNP). Do sporu sa dostali dve ženy (Židovka a tehotná Slovenka), údajne kvôli predbiehaniu sa Židovky. Táto kupovala jablká a keďže si ešte chcela nakúpiť aj pri ďalších stánkoch, nechala si svoj […]

Protižidovské nálady na Slovensku pretrvávali aj po ukončení 2. sv. vojny. Najväčšie protižidovské akcie sa odohrali v Bratislave pri príležitosti partizánskeho zjazdu od 1. do 5. augusta 1946. Neboli to dozvuky fašizmu alebo snáď hitlerizmu, ale vlastencov, ktorí bojovali proti Nemcom a za zničenie hitlerizmu a fašizmu. Dôvodom protižidovskej nálady u partizánov bolo to, […]

Iba niekoľko mesiacov po skončení 2. svetovej vojny sa 24. septembra 1945 v Topoľčanoch odohrali krvavé násilnosti, ktoré sú známe ako ,,topoľčiansky protižidovský pogrom“. V Topoľčanoch žilo pred druhou svetovou vojnou asi 3000 Židov, holokaust prežilo asi 550 z nich. Na ich adresu sa začali rozširovať rôzne špekulácie. Po meste sa rozširovali fámy, že Židia […]

Svetová hospodárska kríza na konci dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia zasiahla mimoriadne silno agrárne Slovensko, ktoré malo veľmi slabo rozvinutý priemysel. Až 60 percent obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve, v priemysle iba 18 percent. Jedným z prvých miest, kde sa prejavila veľká hospodárska kríza boli Košúty. Miestny cukrovar začal […]

Východoslovenské roľnícke povstanie zvané tiež Sedliackym či Cholerovým povstaním bolo najväčším a najradikálnejším sociálnym vystúpením roľníkov v dejinách Slovenska. Vypuklo 19. júla 1831 a zapojilo sa do neho asi 45 000 poddaných zo 150 obcí a malých mestečiek Zemplínskeho, Šarišského, Spišského a Abovského regiónu .Na čele rebélie stáli richtári z […]

V Šebešskom františkánskom kláštore mali zamestnanca, ktorému chceli dať pre neprístojné chovanie výpoveď. Tento sa chcel svojmu zamestnávateľovi pomstiť. Spomenul si, že jeden z pátrov šebešského kláštora, Agap Malkuššák, sa kedysi vyslovil o prezidentovi republiky, že on za kacíra, za odpadlíka omšu slúžiť nebude. Šiel a udal to četníctvu. Začalo […]

Minister Dr. Šrobár svojím obežníkom č. 1131 nariadil županovi, aby tradičné národné oslavy Uhorskej revolúcie 1848 15. marca boli zakázané na celom území župy. Podľa príkazu sú všetky verejné demonštrácie, oslavy, pochody a zhromaždenia v uvedený deň zakázané. Kto ho poruší bude internovaný. V deň výročia marcovej revolúcie 15.marca 1919 sa však konala […]

S históriou obce Čertižné v okrese Medzilaborce sa spája čertižniansko-haburská vzbura. Táto protiexekučná vzbura sa začala 13. marca 1935 v období Veľkej hospodárskej krízy. Na tento deň boli ohlásené exekúcie v obciach Borov – kde sa mali uskutočniť v ranných hodinách, Habura – napoludnie a poobede v obci Čertižné. V prvých dvoch obciach boli […]

Vzbura vojakov a obyvateľov mesta Prešov proti Rakúsko-Uhorsku sa začala v noci z 31. októbra 1918 na 1. novembra 1918. Zúčastnilo sa jej najmenej 300 vojakov náhradného práporu 67. pešieho pluku, v ktorom mali väčšinu Slováci zo Šarišskej a Liptovskej župy Večer 31.októbra 1918 o 19. hodine sa v Prešove zišlo mestské zastupiteľstvo, ktoré sa jednohlasne prihlásilo […]

Na dvore Krompašskej pohornádskej účastinnej spoločnosti, ktorá bola najväčším hutníckym podnikom na Slovensku, čakala ráno 21. februára 1921 skupina žien robotníkov na prídel potravín . Prišla však správa, že prídely múky sa znížili.. Ženy sa však situáciu rozhodli riešiť. Sformovali delegáciu, ktorú vyslali za riaditeľom fabriky. Celkovo asi 90 žien […]