Východoslovenské roľnícke povstanie zvané tiež Sedliackym či Cholerovým povstaním bolo najväčším a najradikálnejším sociálnym vystúpením roľníkov v dejinách Slovenska. Vypuklo 19. júla 1831 a zapojilo sa do neho asi 45 000 poddaných zo 150 obcí a malých mestečiek Zemplínskeho, Šarišského, Spišského a Abovského regiónu .Na čele rebélie stáli richtári z […]

V Šebešskom františkánskom kláštore mali zamestnanca, ktorému chceli dať pre neprístojné chovanie výpoveď. Tento sa chcel svojmu zamestnávateľovi pomstiť. Spomenul si, že jeden z pátrov šebešského kláštora, Agap Malkuššák, sa kedysi vyslovil o prezidentovi republiky, že on za kacíra, za odpadlíka omšu slúžiť nebude. Šiel a udal to četníctvu. Začalo […]

Minister Dr. Šrobár svojím obežníkom č. 1131 nariadil županovi, aby tradičné národné oslavy Uhorskej revolúcie 1848 15. marca boli zakázané na celom území župy. Podľa príkazu sú všetky verejné demonštrácie, oslavy, pochody a zhromaždenia v uvedený deň zakázané. Kto ho poruší bude internovaný. V deň výročia marcovej revolúcie 15.marca 1919 sa však konala […]

S históriou obce Čertižné v okrese Medzilaborce sa spája čertižniansko-haburská vzbura. Táto protiexekučná vzbura sa začala 13. marca 1935 v období Veľkej hospodárskej krízy. Na tento deň boli ohlásené exekúcie v obciach Borov – kde sa mali uskutočniť v ranných hodinách, Habura – napoludnie a poobede v obci Čertižné. V prvých dvoch obciach boli […]

Vzbura vojakov a obyvateľov mesta Prešov proti Rakúsko-Uhorsku sa začala v noci z 31. októbra 1918 na 1. novembra 1918. Zúčastnilo sa jej najmenej 300 vojakov náhradného práporu 67. pešieho pluku, v ktorom mali väčšinu Slováci zo Šarišskej a Liptovskej župy Večer 31.októbra 1918 o 19. hodine sa v Prešove zišlo mestské zastupiteľstvo, ktoré sa jednohlasne prihlásilo […]

Na dvore Krompašskej pohornádskej účastinnej spoločnosti, ktorá bola najväčším hutníckym podnikom na Slovensku, čakala ráno 21. februára 1921 skupina žien robotníkov na prídel potravín . Prišla však správa, že prídely múky sa znížili.. Ženy sa však situáciu rozhodli riešiť. Sformovali delegáciu, ktorú vyslali za riaditeľom fabriky. Celkovo asi 90 žien […]

V Černovej (časť Ružomberka) si obyvatelia z vlastných financií a z iniciatívy rodáka z obce Andreja Hlinku, postavili katolícky kostol. Stavba kostola sa začala v roku 1905. Na jeseň 1906 bol kostol dokončený. Väčšina Černovčanov spájala jeho vysviacku s Hlinkom. Vysvätenie kostola skomplikovalo Hlinkove suspendovanie spišským biskupom Alexandrom Párvym a jeho […]

Janko Kráľ prišiel 25. marca 1848 do Príbeliec so správami, že v Pešti je revolúcia a snem odhlasoval zákony o zrušení poddanstva. V Honte predchádzala už dlhšie trvajúca nespokojnosť a početné sťažnosti ľudu na zemepánskú vrchnosť. V obciach vzrastal počet roľníkov zbavených pôdy, z ktorých sa stávali nemajetní želiari. Sedliaci sa vzbúrili proti vrchnosti, […]

Banícke povstanie v rokoch 1525-26. bolo najväčšie sociálno-politické hnutie baníkov na Slovensku v období feudalizmu Predchádzali mu najmä udalosti od roku 1523, keď ťažiari začali baníkov vyplácať nehodnotnými mincami. (razenými od 1522). Baníci nenastúpili do práce a začali štrajkovať. Dosiahli dohodu, že im vyplatia mzdu v strieborných peniazoch. K dohodnutému […]

V roku 1936 sa vo Fiľakove konal veľký štrajk robotníkov z miestnej smaltovne Sfinx, neskôr známej ako Kovosmalt. Najprv začali štrajkovať robotníci zo stolárskej dielne, neskôr sa pridali ďalší. Pretože správa fabriky odmietla požiadavky na zvýšenie miezd, do štrajku vstúpilo 1800 robotníkov. Štrajkujúci nechceli opustiť závod, napokon ich vyhnali […]