Na dvore Krompašskej pohornádskej účastinnej spoločnosti, ktorá bola najväčším hutníckym podnikom na Slovensku, čakala ráno 21. februára 1921 skupina žien robotníkov na prídel potravín . Prišla však správa, že prídely múky sa znížili.. Ženy sa však situáciu rozhodli riešiť. Sformovali delegáciu, ktorú vyslali za riaditeľom fabriky. Celkovo asi 90 žien čakalo na vysvetlenie. Vášne davu naberali na intenzite a bolo počuť aj protičeskoslovenské výpady v maďarčine. Žandári sa snažili rozohnať ženy zhromaždené pred administratívnou budovou. Po fabrike rozniesla správa, že bijú ženy. Robotníci sa vybrali svoje ženy brániť. Vznikol incident medzi robotníkmi, žandármi a vedením hutníckeho podniku. Ťažko zranili veliteľa žandárov, bitke utĺkli zástupcu riaditeľa a jedného slúžneho, žandári zastrelili 4 robotníkov a 15 ťažko zranili. Okolo jedenástej dopoludnia bol celý továrenský komplex prázdny. V nasledujúci deň bolo vyhlásené stanné právo a bolo zatknutých 64 robotníkov, ktorých neskôr odsúdili na viacročné väzenie. Na podporu robotníkov, ktorým najprv siahli na živobytie a potom ich zabili či zranili, sa začal generálny štrajk v iných mestách. Svoj postoj takto vyjadrili robotníci v Gelnici, v Slovinkách, v Prakovciach či v Smolníku. Následne sa konalo aj niekoľko protestov v Banskej Bystrici, v Košiciach a aj v iných mestách. Krompašská vzbura nezostala nepovšimnutá ani na vysokých miestach. Bola ustanovená parlamentná vyšetrovacia komisia a vzburu riešili aj pred Najvyšším súdom v Brne.
Pamätník Krompašskej vzbury Je umiestnený pred budovou bývalej správy Pohornádskej železiarskej spoločnosti.
foto – autor
za Matoviča a Hegera sa nestrieľalo, ale... ...
Celá debata | RSS tejto debaty