mino55

Keď si Rastislav  upevnil vo Veľkej Morave moc, v roku 850 vyhnal bavorských kňazov, zrušil  vazalstvo. K svojmu kniežactvu pripojil územie medzi riekou Dyje a Dunaj. Týmto činom si znepriatelil Ľudovíta Nemca, ktorý v roku 855 vtrhol do Veľkej Moravy

Spočiatku jeho vojská pustošili Rastislavovu ríšu, ale napokon boli v bitke pri Devíne porazené. Dokonca nasledoval odvetný vpád Rastislava do východnej marky a vylúpili Bavorsko. Ľudovítov neúspech umožnil ďalší vzrast moci Veľkej Moravy a tiež jej snahy o samostatnosť voči Východofranskej ríši.

V lete 864 Ľudovít zaútočil na Veľkomoravskú ríšu znovu. Rastislav sa utiahol na Devín, podobne ako v roku 855. Ani teraz sa Frankom nepodarilo hrad dobyť a vznikla patová situácia. Rastislav nemal z obliehanej pevnosti kam utiecť. Napokon uzavreli kompromis. Ľudovít odtiahol a Rastislav prisľúbil vernosť franskému kráľovi, ktorú však v ďalšom období porušil.

Uvedenú udalosť zachytili Fuldské letopisy (Annales regni Francorum orientalis), základný historický prameň popisujúci udalosti tohto obdobia. „Kráľ Ľudovít vypravil sa v mesiaci auguste s veľkým vojskom za Dunaj, obľahol Rastislava v (akomsi) meste, ktoré sa v reči onoho národa menuje Dowina, t. j. dievča,“ píše sa v letopisoch. Knieža Rastislav tu dal vybudovať systém obranných hradísk, o ktorom sa s obdivom vyjadrovali aj jeho nepriatelia.

Okrem popisu samotného vojenského stretu Východofranskej ríše a slovanského kniežatstva je táto zmienka dôležitá najmä preto, že v nej prvý raz výslovne spomína pomenovanie Devín v tvare Dowina. Hoci v minulosti sa  dlho polemizovalo o stotožnení lokality Dowina s Devínom, dnes sa väčšina odborníkov prikláňa k názoru, že Dowina z Fuldských letopisov a obliehanie z roku 864 sa viaže práve k Devínu pri Bratislave.

Foto: autor