mino55

Veľkovezír Kara Mustafa sa rozhodol na jar 1683 zasadiť Habsburgovcom posledný úder. Podujal sa svojou štvrťmiliónovou armádou dobyť Viedeň. Spojenec Turkov „kurucký kráľ” Imrich Tököli súčasne ovládol územie dnešného Slovenska. Turci Viedeň obliehali od 14. júla do 12. septembra 1683  keď mesto oslobodili vojská poľského kráľa Jána Sobieskeho.

Po oslobodení Viedne  kresťanské vojská prenasledovali ustupujúcu tureckú armádu až k Parkanu  (Štúrovo). Parkan a Ostrihom boli dôležitým  oporným bodom tureckých lúpežných nájazdov a snáh s cieľom získať nové územia. Kara Mustafa sa dozvedel, že kresťania plánujú dobyť Ostrihom. Poveril obranou Parkanu budínskeho pašu kara Mohameda so svojim 8000-ovým vojskom. Sobienskeho jednotky, ktoré tvorili predvoj armády sa priblížili k Parkanu  7. októbra 1683. Napriek zákazu hlavného velenia podnikli samostatnú akciu. Turci im pripravili pascu a pri „Údolí plaču” (Siralomvölgy) pobili 1 500 Poliakov. Cisárske a poľské vojská potom zaútočili  na Parkan 9. októbra 1683. Turecká armáda rátala s pomocou Tököliho, ale ten sa nedostavil včas, nakoľko mu spojenectvo už nevyhovovalo. Kresťanské vojská pod velením Karola Lotrinského dosiahli pri Parkane skvelé víťazstvo, ktorým sa začalo vytláčanie Turkov z Uhorska.

Po štvordňovom obliehaní kapitulovala 28. októbra 1683 aj turecká posádka v Ostrihome. Veľkovezír Kara Mohamed dal veliteľa Ostrihomskej pevnosti pašu Ibrahima obesiť na bráne trhoviska v Budíne.

Pamätník poľského kráľa Jana Sobieskeho v Štúrove je pripomienka víťaznej bitky nad tureckým vojskom pri Parkane.

foto: mňo