mino55

Rieka Laborec pramení v strednej časti Nízkych Beskýd, nad obcou Čertižné v okrese Medzilaborce, v nadmorskej výške 710 m n.m.  Je dlhá 136 km, je to 9. najdlhšia rieka Slovenska.

V roku.2005 správca toku po konzultácii s pracovníkmi Správy CHKO Východne Karpaty určil pramenisko vodného toku Laborca územie, z ktorého v okruhu cca 50 m vytekajú tri pramene. Samotne pramenisko sa nachádza 400 m od hraničnej čiary s Poľskou republikou  Prístup je najjednoduchší z hranice, nakoľko tadiaľ vedie aj turisticky chodník (červena značka) a je tu aj označená odbočka k pramenisku
Pramenisko je v teréne vyznačene informačnou tabulou a štátnym znakom SR. Pod informačnou tabulou sa nachádzal základný kameň (prírodne odštiepnutý andezit) s názvom „Pramenisko Laborca“ a rokom určenia 2005. Rieka Laborec sa južne od obce Oborín, v okrese Michalovce, vlieva do rieky Latorica.

Zaujímavý je  historicky zdokumentovaný posun rieky Laborec. Tok rieky sa presúval po stáročia o to dokonca o niekoľko kilometrov na východ, až „pristál“ do súčasnej polohy. Laborec je symbolom regiónu Zemplín, keďže je riekou, ktorá preteká takmer celým jeho územím zo severu na juh. Nad riekou Laborec sa týči veľa mostov, jeden sa však z ich radu vymyká. Postavili ho totiž v roku 1900  podobnou technológiou ako známu Eiffelovu vežu v Paríži. Kovové konštrukčné dielce sa spájali nitmi „horúcou“ technológiou. Prechádzali ním vojská počas prvej i druhej svetovej vojny, no ustál to. Je to Valaškovský most v Humennom.

Najstarší záznam o rieke Laborec napísal magister P, teda Anonymus okolo roku 1200. V ňom opísal príchod Maďarov aj do Potisia koncom 9. storočia. Uvádzal tu epizódu o obliehaní hradu Uh kniežaťom Almošom. Z hradu utiekol jeho veliteľ Laborec smerom k hradu Zemplín. Maďari ho však dostihli pri rieke, kde ho obesili. Tá rieka má odvtedy názov Laborec. Toľko hovorí povesť.

Pomenovanie rieky má základ lab, ktorého pôvod je v indoeurópskom albh, s významom biely. To znamená bielu, svetlú rieku, podobne ako napríklad Labe. Profesor Ondruš uvádza, že aj u starých Nemcov bolo slovo Albiz, resp. elbiz, ktoré sa vzťahuje na rieku Labe, vo význame labuť, čiže veľká biela hus. O tom svedčí aj všeobecné podstatné meno odvodené od staroslovienskeho slova labonti, čo znamená labuť. Z tohto pôvodného slova máme dnes slovo labuť, v ktorom je aj základ názvu rieky Laborec, čiže bielej vody, resp. rieky,“  Podľa Melicha je však názov Laborec odvodený z turecko-bulharského Albars. Z toho postupne prešlo cez maďarčinu (Labrac) slovenský a ukrajinský názov rieky Laborec. Význam v tejto verzii by teda bol  „hrdinský pardál“.

Z Čertižského sedla po červenej turistickej značke  / vľavo Slovensko, vpravo Poľsko / :

Odbočka z červenej turistickej značky k pramenisku:

Označenie prameniska:

Les pod prameniskom:

Jeden z možných prameňov nad prameniskom:

foto: miňo…