mino55

V lete roku 1683 sa pohli obrovské zoskupenia tureckých vojsk pod zástavami veľkovezíra Kara Mustafu pozdĺž Dunaja k Viedni.

Medzi obyvateľstvom Bratislavy rozšírila správa, že sa blíži osmanská armáda.  Skupina asi 150 husárov sa 11. júla 1683  rozhodla vykonať prieskumnú jazdu na južný breh Dunaja. V blízkosti Kittsee narazili na skupinu asi 400 Osmanov, ktorí vypaľovali a rabovali Mošonskú stolicu. Husárom sa podarilo Osmanov z Kittsee vytlačiť. Ako korisť si priniesli tri uťaté hlavy Osmanov a dvoch zajatcov. Táto udalosť však nezostala bez odozvy. Ešte večer toho istého dňa Osmani vypálili dediny Kittsee, Wolfsthal a obsadili Hainburg.

Hlavné zoskupenie armády postupovalo po pravom brehu Dunaj. Na ľavom brehu mali súčasne postupovať vojská uhorských spojencov, Imricha Tökölyho. Ich poslaním bolo dobyť mesto Bratislavu a hrad, ktorý bol v rukách cisárskych žoldnierov. Delostrelci z hradu systematicky bombardovali lode s muníciou, ktoré plávali proti prúdu k Viedni.

Tökölyho vojská sa dostali až do predmestí Bratislavy. Utáborili sa 10. júla 1683 v priestore dnešnej Krížnej ulice. Veliteľ kuruckého vojska požadoval, aby ho vpustili  za hradby. Mešťania z obavy pred násilím súhlasili. Mesto sa vzdalo a  zaplatilo vysoké výkupné. Napriek tomu, že nekládli žiadny odpor, spustošili Osmani a kuruci niekoľko ulíc na predmestí. Tököly sa pokúsil dobyť aj Bratislavský hrad. Útok bol však s veľkými stratami odrazený. Cisárska poľná armáda vyslala Bratislavskému hradu posilu na čele s vojvodom Karolom Lotrinským. Ráno 29. júla 1683 obsadila mesto. Osmani a kuruci utrpeli porážku a ušli do šintavského tábora.

Okolie Bratislavy zostalo však nechráneným priestorom, v ktorom rabovali tökölyovské aj turecké bandy. Vo vinohradskom záhone Ohňavy (vtedy Hohenau) 9. septembra 1683 prepadla jedna z lúpežných tlúp zásobovaciu kolónu bratislavských mešťanov. Prevažne mladí a nevycvičení obrancovia kolóny v nerovnom boji zahynuli. Nemecky písaná kronika udáva, že ich všetkých do jedného pobili – počet neuvádza. Môžeme len odhadovať, že ich bolo niekoľko desiatok. Takéto kolóny mali tridsať – štyridsať mužov

Kamenný stĺp v sedle pod Kamzíkom je dodnes svedkom strachu mešťanov a ich prosby k Bohu o ochranu pred Turkami a Kurucmi. Pamätný stĺp z r. 1683 ma nemecký nápis: „Vzývame Ťa Pane Ježišu Kriste, ktorý si sudcom svetov, ochráň nás svojou milosťou, aby nám zlý nepriateľ neškodil“.

Na pamiatku bitky pri Viedni, v ktorej spojené vojská stredoeurópskych mocností porazili Turkov, bola v roku 1694  vybudovaná Bratislavská Kalvária.. Bolo to na mieste, kde sa údajne zdržiavalo turecké vojsko. Je to prvá kalvária na území Slovenska a jedna z prvých v celom Uhorsku. Zároveň šlo o najväčšiu kalváriu v celej vtedajšej strednej Európe.

foto : autor