mino55

Pramenná oblasť rieky Kysuce sa nachádza v katastri obce Makov v časti Kopanice.  Pramení v severnej časti Javorníkov pod vrchom Hričovec v rovnomennej prírodnej rezervácii v nadmorskej výške okolo 950 m.n.m. Celková dĺžka toku je 66,6 km. Rieka odvodňuje územie s plochou približne 1 053 km², z čoho väčšina leží na území Slovenska, malá časť na území Česka. Do Váhu sa vlieva vo výške 326 m n.m. pri Budatíne v Žiline.

Ktorý je hlavný prameň rieky Kysuca spomedzi troch potôčíkov v Makove sa viedli dlhšie dohady. Za  prameň bol určený ten najvýdatnejší, vyvierajúci pod vrchom Hričovec. Miestni obyvatelia však vždy považovali za prameň Kysuce ten, ktorý vyviera pod Kysučným – o čom hovorí aj názov vrchu. Tento prameň je málo výdatný, v jesennom období voda pribúda len po kvapkách.

Pár metrov pod prameňom je však vody viac.

Najstaršia písomná zmienka o Kysuciach pochádza z roku 1244, kedy sa územie Kysúc prvýkrát spomína v darovacej listine uhorského kráľa Belu IV. Kráľ v nej daroval majetok  rozprestierajúci sa na pravom brehu Kysuce Bohumírovi, synovi Sebeslava, nitrianskemu a trenčianskemu županovi. Hoci sa originál listiny nezachoval, v Kysuckom múzeu v Čadci existuje jej hodnoverný odpis, ktorý zhotovila v roku 1390 Nitrianska kapitula.

Etymológia názvu Kysuca nie je celkom jasná.  Názov by mohol súvisieť so starým menom Váhu Cusus (ilýrskeho pôvodu) spomínaného u Tacita, Ann. II. 63.  Nevylučuje sa možnosť, že v staroveku bola Kysuca považovaná za h. t. Váhu .                              Nesprávna forma názvu KisZudce, ktorú publikoval Fejér, spôsobila, že názov rieky sa začal interpretovať ako Malá Súþa, Suþanka.                  V prípade podoby Christiana bach(KresĢanský potok) ide pravdepodobne iba o nesprávne prepísaný zápis, resp. skomolenie názvu.                Ľudová etymológia hovorí o dievčati menom Kysuca, ktoré sa v rieke utopilo.

foto: miňo…