mino55

Prvé boje počas  SNP začali v prístupoch k Žiline. Povstalci vedeli, že by Žilinu  proti postupujúcim skupinám nemeckých vojsk neubránili. Strečnianska tiesňava im však poskytovala oveľa lepšie podmienky na obranu. Preto sa 30. augusta uskutočnili presun na východný okraj Žiliny s cieľom zaujať a vybudovať obranné postavenie pri Strečne. Sústredenie obrany do úzkej doliny medzi Strečnom a Dubnou Skalou poskytovalo pre povstalcov viacero výhod ako malý obranný priestor v úžine a takmer neschodné strminy Malej Fatry

Povstalci zo žilinskej posádky spolu s časťou martinskej posádky zaujali obranné pozície na ľavom brehu Váhu. Pridali sa k nim francúzsky partizánsky oddiel kapitána de Lannuriena. Partizáni 1. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika mali obsadiť pozície na pravom brehu Váhu na línii Starihrad  – Jedľovina. No do týchto miest nikdy nedorazili. V komunikácií medzi armádou a partizánmi opakovane dochádzalo k nedorozumeniam.

Bitka začala34.augusta 1944 o ôsmej hodine ráno útokom nemeckého delostrelectva. Nemci následne zaútočili pechotou na oblasť hradu Strečno, no boli odrazení. Pri druhom útoku, ktorý nasledoval popoludní, postupovala pechota s podporou obrnenej techniky.  Povstalci zničili vedúci nemecký tank a následne vyradili ešte dva ďalšie. Nemci predpokladal  že vošli do pásma silnej protitankovej obrany a obrátili sa na ústup.

Keďže partizáni neobsadili vrcholy na pravom brehu Váhu   Nemci prepravili na druhý breh Váhu oddiel pechoty a bez boja obsadili Starý hrad  a okolité výšiny. Francúzsky partizáni sa ocitli pod paľbou nemeckých ťažkých guľometov z druhej strany Váhu. Táto paľba jednotke spôsobila značné straty a problémy. Povstalecké pozície bolí neudržateľné.  Keby partizáni pokryli ľavý breh Váhu, povstalci by udržali svoju prvú obrannú líniu oveľa dlhšie. V noci sa  podarilo presunúť jednu rotu na druhý breh do oblasti kóty Panošiná a v neprehľadnom teréne aspoň čiastočne zaistili priestor na pravom brehu rieky. Nemci postupne vytlačili prevažne neskúsených povstalcov k Dubnej Skale. Obrana začala zlyhávať, letecké nálety spôsobovali v jednotkách chaos,

Povstalci nemali dostatočné počty a k tomu protitankové a protilietadlové zbrane, aby mohli byť vyrovnaným súperom, a tak sa im nepodarilo ubrániť Strečniansku tiesňavu a 3. septembra 1944 držali už len okraje Malej Fatry a za ich chrbtami boli už len Vrútky a Martin.

Aj napriek tomu, že bitka o Strečno nebola víťazná, bol to jeden z najdôležitejších bojov počas 61 dní trvajúceho Povstania. Okrem toho, že to bola vôbec prvá bitka v SNP, na významný čas viazala nemecké vojská, spomalila ich postup a poskytla dôležitý čas pre zvyšok povstaleckého územia.

Neexistujú dobové dokumenty, a teda ani dôveryhodné čísla o počte mŕtvych a ranených v bojoch od Strečna až po Martin.  V spomienkach účastníkov bojov sa udáva 300 ranených, 180 mŕtvych a 350 nezvestných na strane povstalcov a 250 zabitých Nemcov.

Na kopci Zvonica sa nachádza pamätník Francúzskych partizánov. Postavený bol zo spišskáho bieleho travertínu, v rokoch 1952 – 1956 na počesť francúzskych partizánov, ktorí padli v bojoch pri Strečne.

foto: autor