Hornád prameni vo východnej časti Nízkych Tatier, neďaleko Kráľovej holi , na východnom úpätí vrchu Krahulec, asi 4 km západne od obce Vikartovce. Hornád je piatou najdlhšou riekou Slovenska. Jej celková dĺžka až po vyústenie do rieky Slaná pri maďarskej obci Óndo je 286 km, na území Slovenska je jej dĺžka 193 km.
Najkrajší úsek Hornádu tvorí 11 km dlhý Prielom Hornádu , kde sa rieka prerezáva vápencovým údolím. Peteká tu kaňonovitým údolím, miestami širokým len 10-20m s brehmi vysokými 150 m. Tento úsek sa nachádza pod severnými výbežkami Slovenského raja medzi obcami Hrabušice a Smižany. V roku 1963-1972 v hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov, v časti v minulosti nazývanej Dolný prielom Hornádu, bolo vybudované vodné dielo Ružín, atraktívna športovo-rekreačná oblasť.
Podľa nášho etymológa , rieka Hornád má svoje pomenovanie podľa slov hora – horný s príponou -at:-ad. Treba to chápať tak, že pre prichádzajúcich kolonistov z juhu prameň Hornádu bol ďaleko na severe – „hore“. Príponu -ad možno označiť za pozostatok z praslovančiny : Horn-ad, Hornad.
Názvom sa neskôr zaoberali viacerí učenci, ktorí jeho pôvod skúmali z rôznych hľadísk. Napríklad J. Martinka vychádzal z praslovanského základu hrnúť – čiže voda je živel, ktorý sa hrnie.
Keď magister P, neskôr zvaný Anonymus, okolo roku 1200 písal o príchode Maďarov do severnej časti Karpatskej kotliny koncom 9. storočia. Opísal vojenské činy Maďarov aj okolo dolného toku Hornádu. Pre rieku Hornád sa uvádzajú v tejto kronike podoby Honrat, Honrad. Najstaršie zápisy o Hornáde na slovenskom území Abova a Spiša jestvujú v listinách od roku 1230.
Prameň Hornádu:
Foto: miňo…
Celá debata | RSS tejto debaty