mino55

Rok 1866 znamenal pre habsburskú monarchiu pohromu. Pruský kráľ a vláda nemohli zniesť myšlienku, že hlavný vplyv v nemeckých krajinách má stále Rakúsko a jeho cisár. Vypukol spor medzi Pruskom a Rakúskom. Diplomatický spor prerástol do krvavej vojny.

Od začiatku roku 1866 postupovali pruské vojská víťazne cez Čechy a Moravu. Tiahli Záhorím smerom na Bratislavu. Vtedy bolo jasné, že čoskoro nastane prímerie. Prusi dostali rozkaz ihneď tiahnuť na Bratislavu a ešte ju obsadiť. Rakúske vojská využili vhodný terén pri Lamači, kde sa opevnili medzi Malými Karpatmi a Devínskou Kobylou.

V nedeľu ráno 22.júla 1866 začala časť pruského vojska útok na Lamač pri Bratislave.  Asi o  6:30 hod. zaznel prvý výstrel rakúskeho dela proti pruskej armáde. Pruské jednotky boli odrazené.  Okolo 8.hodiny bolo uzavreté prímerie s platnosťou od 12.hodiny 22.júla 1866. Prímerie malo vstúpiť do platnosti o necelých päť hodín. Bojovať sa ale neprestalo. Prusi chceli stoj čo stoj dobyť Bratislavu.

Pruský generál nasadil do boja ešte väčší počet delostrelectva, čím vznikol delostrelecký súboj. Jeho dôsledkom v Lamači, ale hlavne v Dúbravke vznikli veľké požiare. To však pruským jednotkám, hoci boli v prevahe, nepomohlo a ich útok bol odrazený. A tak celý úspech bojov pri Lamači závisel od výsledk.u bočného manévru brigády generálmajora Boseho. Jeho brigáda sa vydala lesnými cestami poza Lamač cez Železnú studienku a Kamzík do tyla Rakúšanov. Generál Bose si zaumienil, že  bude večerať v Bratislave.  Postup bol vzhľadom na ťažký terén pomalý. Posledný boj sa strhol okolo 11.hod. pri známom hostinci Slamená búda. Tu sa pruský útok zastavil. Biele zástavy a zvony napoludnie zvestovali prímerie. Prusi do Bratislavy nevstúpili, generál Bose večeral za deliacou čiarou v Záhorskej Bystrici. Posledná bitka v bratislavských lesoch bola už zbytočná, pretože o víťazstve Prusov bolo už rozhodnuté skôr.

Pruska armáda definitívne zvíťazila. Využila svoje prednosti vo výzbroji, nakoľko mali už modernejšie pušky – zadovky. Rýchlejšia a pohotovejšia streľba Prusov spôsobila Rakúšanom päťnásobne vyššie straty. Prispeli k tomu aj biele kabátce Rakúšanov, ktorý v lesnom poraste vytvárali dobrý cieľ. V bitke padlo sto pruských a šesťsto rakúskych vojakov.

Bitka pri Lamači .bola záverečným vojenským stretom rakúskych a pruských vojsk v rakúsko-pruskej vojne v roku 1866 o nadvládu nad strednou Európou. Ukončenie vojny uzavretím prímeria bolo jednou z určujúcich udalostí neskoršieho rakúsko-uhorského vyrovnania, ku ktorému došlo v roku 1867.

Vojakov rakúskej armády, ktorí padli pri Lamači, pochovali do spoločného hrobu na lamačskom cintoríne. Na tabuli, ktorá je vsadená do kamenného podstavca, je nemecký nápis: „Den am 22. Juli 1866 im Gefechte bei Blumenau gefallenen österreichischen Kriegern von den Bewohnern Pressburgs“ (Rakúskym bojovníkom padlým v bitke pri Blumenau – Lamači 22. júla 1866 od obyvateľov Prešporku). Nápis vyjadruje vďaku obyvateľstva mesta padlým vojakom, ktorí svojimi životmi zachránili mesto pred priamou vojenskou inváziou

V spoločnom hrobe na Kamzíku leží 23 rakúskych a pruských vojakov. Text na pamätníku bol pôvodne celý v maďarčine a v nemčine, no po roku 1918 bol prepísaný aj do slovenčiny

Pomník v Lamači neďaleko kostola má tvar jednoduchého štvorhranného pylónu osadeného vo vyššom podstavci. Po stranách pomníka je nápis v nemčine , maďarčine a poľštine.

Neďaleko od neho je jednoduchý pomníček prusko – rakúskej bitky inštalovali obyvatelia Lamača pri príležitosti 130 výročia bitky v r. 1996

V lese nad Lamačom neďaleko kopca Klanec (347 m.n.v) je postavený pamätník z hrubo opracovaného kameňa, na čelnej strane je pripevnená nápisová doska s textom: „Pamätník – na počesť padlých 22. júla 1866. Bitka pri Lamači – konečná fáza Prusko – Rakúskej vojny“. Pomník bol obnovený v roku 1970

foto : autor