V rokoch 1428 – 1433 sa uskutočnilo niekoľko vpádov husitských vojsk na územie Uhorska. Pri prvých vpádoch uhorské vojsko nedokázalo výraznejšie čeliť husitským vojskám. Husiti boli dlho neporaziteľní. Na Slovensku však v tomto období Husiti neuspeli v dvoch veľkých bitkách a to pri Trnave a na Rudom poli pri Ilave.
Sirotský hajtman Velek Koudelník z Březnice zhromaždil husitské vojsko, ktoré sa 16. apríla 1430 presunulo na územie Horného Uhorska. Štruktúru týchto síl tvorili najmä vojaci sirotského a táborského zväzu, spolu s jednou štvrtinou hotovosti z Nového Mesta pražského. Ich počet bol asi 10 000 bojovníkov. Vojsko postupovalo cez Holíč a Malé Karpaty smerom k močaristej rovine medzi Trnavou a riekou Váh . Pri svojom pochode vypálili a vylúpili vyše 100 obcí. Kráľ Žigmund riadil bojové operácie z hradu Šintava. Rozhodol sa pre bojové stretnutie 28. apríla 1430v priestore medzi Trnavou a riekou Váh. Plánoval napadnúť husitov ešte za ich pochodu z dvoch strán. Velením prvého oddielu poveril tunajšieho šľachtica Stibora zo Stiboríc ml., na čele druhého postavil uhorsko-srbského šľachtica Jána Marothiho. Ako prvé zaútočili jednotky podriadené Stiborovi zo Stiboríc a ich úder bol natoľko úspešný, že sa im podarilo vniknúť medzi vozy skôr, než sa husitom podarilo uzavrieť vozovú hradbu. Husiti sa pokúšali o obranu, avšak čelný oddiel bol za vysokých strát prinútený ustúpiť. Jedným z mŕtvych bol aj hajtman Velek z Březnice. Uhorskí a srbskí vojaci sa pravdepodobne domnievali že je boj rozhodnutý, poľavili v tlaku a značná časť sa začala zaoberať rabovaním vozov. Toho využili husiti k protiútoku, vďaka ktorému sa im podarilo protivníka vytlačiť z dobytých pozícií. Po tomto úspechu ihneď dokončili uzavretie vozovej hradby. Jan Marothi, vďaka zlej koordinácii, dorazil na bojisko so značným oneskorením. Jeho úlohou bolo napadnúť husitov zozadu. No k útoku na ich pevnú pozíciu sa neodhodlal. Na bojovom poli ostalo ležať údajne 2 000 husitov a 6 000 uhorských vojakov.
Hoci husiti neboli v boji porazení, počty mŕtvych a zranených, smrť vrchného hajtmana a zrejme aj značné straty medzi ťažnými zvieratami ich prinútili ešte v noci po boji začať spiatočnú cestu k moravským hraniciam.
Najčastejšie sa ako miesto bitky spomína močaristé územie a rybníky medzi Modrankou a Vlčkovcami. Rybníky tu už neexistujú, ale tento názov vieme nájsť aj na súčasných mapách. Miesto boja by mohlo byť návršie neďaleko bývalých rybníkov na mieste zvanom Chríb, ležiace na starej ceste z Opoja smerom na Trnavu.
Bitka sa odohrala pravdepodobne na týchto miestach.
Foto : autor
Líška ryšavá Žikmund naháňal husitov z kúta do... ...
Veľká vďaka. Haňba mnou fackuje. Tie oblasti... ...
Nedávno som tam bicykloval. Človek je zase o... ...
Celá debata | RSS tejto debaty