Svetová hospodárska kríza na konci dvadsiatych a začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia zasiahla mimoriadne silno agrárne Slovensko, ktoré malo veľmi slabo rozvinutý priemysel. Až 60 percent obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve, v priemysle iba 18 percent. Jedným z prvých miest, kde sa prejavila veľká hospodárska kríza boli Košúty. Miestny cukrovar začal strácať svoje odbytiská. Osev cukrovej repy sa zmenšil v celej krajine skoro o dve tretiny.
Štrajk robotníkov cukrovaru (pod vedením Štefana Majora, *1887, †1963) 25. mája 1931 v Košútoch vyústil do nepokojov, začali padať výstrely a použili sa bodáky. Četníci zastrelili troch robotníkov a viacerí robotníci boli zranení. Četníci vykázali z Košút aj komisiu Ligy pre ľudské práva, zloženú zo samých právnikov, ktorej bol aj člen redakcie DAVu D. Okáli.
Košúty mali aj medzinárodnú dohru. Skupina intelektuálov okolo skupiny DAV (Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský, Daniel Okáli a ďalší) totiž zabezpečila aby sa o tejto akcii dozvedel svet. DAVisti rozposielali preklady do zahraničných médií a tak upozornili na represívne zásahy štátu. DAVisti vydali špeicálne číslo DAVu s podtitulom „Nyní je v Košútech pořádek a klid…“
Pred budovou obecného úradu je pomník udalostí roku 1931 od sochára Emila Venkovaz. Pieskovcová plastika symbolizuje štrajk tunajších robotníkov a tri hroby zastrelených.
Celá debata | RSS tejto debaty