mino55

Podľa záchodov sa pozná kultúra národa, Situácia sa za uplynulých 30 rokov u nás zásadne zlepšila. Ale nesmieme sa uspokojiť, iste sú ešte rezervy. Mne niečo chýba na tých porevolučných verejných záchodoch a to je tá ľudová tvorba – nápisy na dverách a stenách WC.  Keď už bol človek v minulosti nútený, aj keď nerád, navštíviť toto zariadenie, neodolal a začítal sa. Pre ten neznesiteľný smrad sa však musel poponáhľať. Takže  naučili nás tam rýchle čítať. Niekedy boli tie texty priam filozofické. Muselo sa pri nich aj porozmýšľať. Takže, Takže naučili nás čítať s porozumením. Zopár skvostov, čo som si zapamätal:

Na WC vo vlaku – “Lepšie hovno na stanici, ako hovno v nohavici. “

Na dverách verejného WC – “Pozri sa doľava”, tam nápis ”Pozri sa doprava”, tam nápis ”Pozri sa dozadu”. Nakoniec vzadu  napísané “ Neobzeraj sa a ser.”

Alebo –  “Byť či nebyť, sadnúť si, či nesadnúť si ”

Na WC na právnickej fakulte bol vraj nápis –  “ Keď olej tak Mogul, keď blbec tak…”  Politika a poslanca, ktorého tým mysleli nebudem menovať. Bolo to ešte za vlády Vladimíra Mečiara. Kritériá hodnotenia sa časom menia. Čo sa týka oblasti hygieny na verených WC, čím ďalej je to lepšie a lepšie. A čo sa týka blbcov v politike taktiež napredujeme, čím ďalej sú väčší a väčší.

Papier, tým som  myslel ten toaletný. Za socializmu to bol istú dobu úzkoprofilový tovar. Spôsobila to vraj porucha, snáď požiar, v Harmaneckých papierňach a bola prerušená výroba tohto strategického materiálu. Táto udalosť zostala ale v pamäti národa. Aj keď bolo neskôr toaletného papiera v obchodoch dosť, na verejných záchodoch večne chýbal. Snáď z obavy, aby sa nebodaj nezostalo bez tejto dôležitej komodity, kradli ho. Buď to boli za to zodpovední pracovníci, alebo náhodní návštevníci. Tak asi pred 20 rokmi som poznal jednu osobu, ktorá sa “chválila” svojou aktivitou. V Bratislave nastúpil na vlak do prvého vagóna. Postupne prešiel až do toho posledného. V každom vagóne zašiel na WC a zobral toaletný papier. Keď z vlaku vystúpil, mal plnú igelitku. Minulý rok som cestoval zo Sabinova smerom na Lipany. Hoci nerád, išiel som vo vlaku na WC. Na moje veľké prekvapenie tam bol toaletný papier. Zo zvedavosti som nazrel aj do WC  v susednom vagóne. Ani tam  toaletný papier nechýbal. Slovenský národ sa predsa len vyvíja k lepšiemu. To mi potvrdila aj príhoda z nemocnice. Viezli sme tam jedného svojho rodinného príslušníka. Mal úraz, ktorý si vyžadoval pobyt v nemocnici. Dostali sme informácie, čo mu treba priniesť. Pyžamo, papuče…..Na môj dotaz, či aj toaletný papier, bola odpoveď, že nie. Pomyslel som si, že primár má asi protekciu u riaditeľa. Hanbil som sa ísť preverovať situáciu na iné oddelenia. Tak som zašiel na WC pre návštevníkov. pri vrátnici. Ten svet sa asi zbláznil.  Bol tam toaletný papier. Odchádzal som z nemocnice plný optimizmu. To naše zdravotníctvo nie je na tom až tak zle, ako sa hovorí.