Založ si blog

Krv na rukách majú niekedy aj susedia.

Môže sa stať, že je u susedov často. krik, hádky, možno aj násilie. My  to však neriešime, neupozorníme sociálnych pracovníkov, políciu a pod. Veď nás sa to netýka, Neriešime to.  Niekedy môžu takéto konflikty končiť aj tragicky, krvavo. Potom majú krv na rukách aj susedia.Keď sa prípad dostane pred súd hľadajú sa poľahčujúce okolnosti, aj keď je zločin jednoznačný, Skúma sa, čo predchádzalo tomuto konaniu, či sa tomu dalo zabrániť.Takto by sme sa mali venovať aj konfliktu Ukrajina – Rusko. Možno aj preto, aby sme predišli podobným problémom.

Takto to vidím ja. Pri konflikte Rusko – Ukrajina majú na rukách krv okrem dvoch bojujúcich štátov aj susedia Ukrajiny, teda Európska únia. Konflikt sa začal už Majdanom vo februári 2014. Pokoj a ukončenie násilia prišli sprostredkovať ministri zahraničných vecí Poľska, Nemecka a Francúzska. Demonštranti, z ktorých pochádza terajšia moc v Kyjeve a kyjevská vláda a prezident Janukovič podpísali dohodu. Podľa dohody mali byť na jeseň 2014 nové prezidentské voľby a dovtedy mali prestať protivládne demonštrácie. Ministri troch krajín EÚ podpísali dohodu ako garanti. No zlyhali. Demonštranti okamžite vtrhli do parlamentu. Na poslancov vykonávali otvorený nátlak. Parlament schválil ako jeden z prvých zákonov, zákon prakticky o zákaze používania ruštiny v úradnom styku, obmedzil vyučovanie ruštiny v školách. Vyskytli sa násilnosti, teror v Odese, Korsuňský pogrom. Páchatelia boli identifikovaní ale nikto nebol stíhaný. Zaujímavé ako EU prehliada národnostnú politiku na Ukrajine a v pobaltských štátoch. Keby sme my tak jednali s našou maďarskou menšinou to by v Bruseli vyskakovali.

Ukrajinská armáda sa pokúšala vojensky zabrániť odtrhnutiu Doneckej a Luganskej oblasti od Ukrajiny.  Najskôr bol pokus o riešenie situácie diplomaticky tzv. Minskými dohodami. Garantom Minských dohôd bolo Nemecko a Francúzsko. Popredné štáty EU. Dohoda nebola však dodržiavaná. Obe bojujúce strany sa obviňovali z jej porušovania. Garantov dohody to netrápilo, Podľa vyjadrenia bývalej nemeckej kancelárky Merkelovej a francúzskeho exprezidenta Hollanda ich nebrali aj tak vážne. Snažili sa iba získať čas na vyzbrojenie Ukrajiny. Tak by  pomohli Ukrajine získať späť Donbas a možno aj Krym. Však to je aj terajší cieľ Ukrajiny. Teda  už vtedy sa asi počítalo s vojnou s Ruskom.

Keď ruské vojská krúžili okolo hraníc s Ukrajinou, v Európe sa  typovalo či zaútočia, alebo nie, Ako by sa jednalo o konflikt ďaleko, na inom kontinente. Podľa vyjadrenia nášho ministra Naďa, on už vtedy vedel , že Rusko zaútočí Museli to teda vedieť aj ostatní členovia EU. Čo teda robili európske štáty? Nič, veď išlo len o životy Ukrajincov.

Ruská federácia  vojensky vstúpila na územie Ukrajiny, na čo nemala právo. Ale aké dôvody uvádzali, aké boli ich  požiadavky ešte pred inváziou? Dalo sa jednaním zabrániť tomuto konfliktu? Boli tie ruské požiadavky až tak neprijateľné, že musí teraz zomierať toľko ľudí? O dôvodoch invázie sa teraz moc nehovorí. Spomeniem niektoré z požiadaviek na Ukrajinu, o ktorých viem.

Asi hlavnou požiadavkou bolo, aby Ukrajina nevstúpila do NATO. O tomto sa vedelo už roky, že  to je pre Rusko červenou čiarou. NATO  argumentovalo tým, že každá krajina má právo si vybrať vlastnú cestu. Už asi neplatia závery Parížskej charty pre novú Európu z 21. novembra 1990. Tu sa lídri všetkých európskych štátov, USA a Kanady dohodli na tom, že vytváranie exkluzívnych vojenských blokov, ktoré stupňujú zbrojenie a konfrontáciu, je nebezpečné a prekonané, že bezpečnosť je nedeliteľná a že nie je možné posilňovať bezpečnosť jedných na úkor druhých.V minulosti sa dal problém na Kube vyriešiť mierovou cestou  . Ľudstvo by malo časom múdrieť a nie opačne. V USA len nedávno vyhlásili , že ak na Šalamúnových ostrovoch pripustia, aby si tam Čína urobila vojenské základne, tak na tomto území zasiahne USA aj vojensky. Oni sa môžu cítiť ohrození.  Že je NATO obranná aliancia, tomu už neveria ani deti. NATO si vždy nájde dôvod na útok. Keď nie, tak si ho vymyslí ako v Iraku.

Ďalším bodom bola požiadavka autonómie pre juhovýchodného regiónu Donbas, kde leží Doneck a Luhansk s prevažným obyvateľstvom ruskej národnosti Európa na čele s jej veľmocami tam nevedela garantovať mier a požiadavku autonómie, ktorá bola uvedená v Minských dohovoroch. Vinu na seba hádzali Rusi aj Ukrajinci. Nemala vtedy zasiahnuť EU?  Zmluvy sa majú nie len podpisovať, ale aj dodržovať a kontrolovať ich plnenie. Mali tam byť stáli pozorovatelia z bojujúcich strán za prítomnosti Francúzov a Nemcov. Na Cypre, kde bojoval členský štát NATO sa dalo oddeliť  bojujúce strany. Ale  na Ukrajine nebol záujem.Bola autonómia až taká neprijateľná požiadavka? Rusi vtedy nepožadovali odtrhnutie od Ukrajiny, samostatnosť , pripojenie k Rusku. Nie sú aj v Európe azda autonómne oblasti? Dokonca aj Rusi dali Krymu, kde žijú ešte k tomu prevažne Rusi, nie autonómiu ale federáciu.

Ďalšou požiadavkou bola vraj denacionalizácia Ukrajiny. Zas „veľký“ problém. Nechcem polemizovať o tom či oprávnený, alebo nie.  Ale veď komisia za prítomnosti Ukrajincov, Rusov a zástupcov európskych štátov by ľahko zistila ako je to v skutočnosti na  Ukrajine. Myslím si, že keby mala Ukrajina čisté svedomie, nemal by to byť žiadny problém. Keby problém bol, mala by sa urobiť náprava. Veď Ukrajina chce  do EU.

O ďalších oficiálnych požiadavkách Ruska, ktoré by uvádzali pred útokom na Ukrajinu neviem. Ak ešte nejaké neprekonateľné požiadavky na Ukrajinu boli, napíšte , rád by som sa poučil.

Európska únia pri troche snahy mohla zabrániť vojne na Ukrajine. Dôvody konfliktu sa dali v spolupráci s Ukrajinou a ostatnou Európou vyriešiť. To by sa ale muselo chcieť.

 

Je toto možné v demokracii, na ktorú sa tak často odvolávajú?

06.04.2023

Vysvetlenie, ani obhajoba nie je prípustná, „Ruská ombudsmanka pre deti vystúpila pred BR OSN, bojkotovali ju. Predstavitelia USA, Británie, Albánska a Malty opustili stredajšie rokovanie Bezpečnostnej rady (BR) OSN na [...]

Bojiská na Slovensku – Komárno

04.04.2023

Viac ako tristo mŕtvych a množstvo zranených bol výsledok bitky o Komárno 1.mája 1919. Prvýkrát v nej stáli proti sebe česko-slovenskí legionári a maďarskí boľševici. Po zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa provizórna demarkačná čiara a potom aj definitívna hranica bola tvorená hlavným tokom Dunaja. Komárno už predtým rozdeľoval Dunaj na dve [...]

Cesta vlakom – za poznaním ?

17.03.2023

Už ako dôchodca občas cestujem vlakom do okresného mesta, Rád sa po ceste porozprávam. Zaujímajú ma názory iných, najmä mladých ľudí, s ktorými sa už pomenej stretávam. Bolo to už dávnejšie. Dal som sa do rozhovoru s dvomi mladými ľuďmi. Boli tak asi okolo tridsiatky. Rozhovor som začal na tému agresivity, ktorej sa na Slovensku v poslednej dobe tak darí. [...]

polícia

Polícia pripravuje pre nedeľný koncert Depeche Mode bezpečnostné opatrenia

28.05.2023 14:32

Po koncerte posilnia niektoré linky mestskej hromadnej dopravy.

heger, šeliga, zitnanska

Šeliga: Strana Demokrati je stále pripravená diskutovať o spájaní

28.05.2023 14:04

Podľa Gröhlinga (SaS) máme na pravej strane politického spektra viac predsedov, než voličov.

čaputová, ódor, úradnícka vláda

Čaputová je zatiaľ s výkonom úradníckej vlády spokojná. Žaloba na Fica sa pripravuje

28.05.2023 12:34, aktualizované: 13:35

Prezidentka povedala aj to, či by v prípade, že parlamentné voľby vyhrá Smer, Fica poverila zostavovaním vlády.

Jozef Božik, predseda, ZMOS, primátor, Partizánske

Nový šéf ZMOSu Božik: Chceme právo veta v rokovaní s vládou pri príprave zákonov

28.05.2023 12:00

„Môj telefón je verejne dostupný, ľudia sa na mňa môžu obrátiť kedykoľvek,“ tvrdí v rozhovore pre Pravdu nový šéf Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.