mino55

Medzi Banskou Bystricou a Zvolenom sa odohrala významná bitka, v ktorej československí legionári definitívne odrazili útok červených maďarských armád.

Maďarské pluky zaútočili na územie Slovenska  dvomi smermi – cez Košice na Prešov a cez Lučenec, Zvolen na Žilinu, V oblasti stredného Slovenska im padli postupne do rúk Lučenec, Krupina, Levice, Banská Štiavnica a Zvolen.

Po tomto úspechu maďarskej armády sa stal hlavným veliteľom československých vojsk francúzsky generál Maurice Pellé. Ten bezodkladne odvolal veliteľa 2. divízie a nahradil ho plukovníkom Jozefom Šnejdárkom. Ten skoncentroval potrebné jednotky na strednom Hrone a zaútočili.  Obsadili Banskú Štiavnicu, Hronskú Dúbravu.  V neďalekom  Badíne  sa mu podarilo  odraziť útok maďarskej armády bojom na bodáky.

Plukovník Šnejdárek nariadil 13. júna 1919, pred východom slnka, sústredený útok na Zvolen.  Zahájil ho prápor podplukovníka Kendlíka a to od Badína cez Sielnicu a Kováčovú na Budču. Po nich o 4:00 vyrazili do útoku prápor majora Cypru smeroval od Badína cez Hájniky priamo na Zvolen, skupina podplukovníka Marschana a kapitána Matzeka cez Vlkanovú na Sliač. Po 4 hodinách obsadili čs. jednotky dominantně kóty a začal útok na kľúčové pozície maďarské obrany. Už pred 11:00 prenikli   prvé jednotky do Zvolena.

Pád Zvolena otriasol pozíciou červenej armády. Maďarské velenie ostalo bez záloh, ktoré by mohli zmeniť pre nich nepriaznivú situáciu.  Postupne boli oslobodené ďalšie mestá na strednom Slovensku.

Zaujímavé bolo použitie vojenskej ľsti v bojoch s maďarskou armádou .Šnejdárek nemal skoro žiadne   zálohy. Jednému z dôstojníkov dal  rozkaz, aby vyrazil smerom do Košíc a vzali si so sebou asi stovku vojakov v plátených uniformách. Vojaci si začiernili tvár a ruky a na hlavu si uviazali  biele šatky, ako turbany. Vystúpili z vlaku na železničnej stanici v Žiline a v Košiciach. Tu sa prechádzali po peróne a rozprávali sa nahlas senegalsky. Len niečo nezrozumiteľne brblali, zrozumiteľné bolo len slovo Senegal. Už za 48 hodín v Pešti vedeli, že na Slovensko prišli  ako záloha pluky Senegalcov. Povesť o Senegalcoch sa rozšírila  z Pešti zasa späť na front.  Keď  čs. vojská obkľúčili pri Hrone oddiel Maďarov tak sa nevzdali. Poskákali do rieky a to aj neplavci. Dôvodom malo byť to, že   nechceli padnúť do zajatia.  Domnievali sa, že veliteľom čs. armády je Senegalec – černoch a tí sú vraj  kanibali.

Pomník československých legionárov pri Badíne.

Ide o pamätné miesto bojov červených gárd Maďarskej republiky rád a československých legionárov pod vedením generála Josefa Šnejdárka

Na pomníku sú v štvorcoch na kríži názvy plukov a práporov, ktoré v tejto lokalite bojovali.

foto : autor