mino55

Minule som písal o vzbure, kde komunisti ublížili katolíkom. Tentoraz píšem o tom, ako katolíci ublížili evanjelikom. Dejiny nie sú čierno- biele.

Z poverenia cisára Leopolda I. mal ísť v lete r.1672 veľkovaradinský katolícky biskup Juraj Báršoň zkontrolovať a zaznačiť cirkevné statky. Táto vizitácia sa však zvrhla na odobratie vyše sto evanjelických kostolov. Vtedajšieho farára v Turej Lúke Daniela Krmana st. však upozornili na to, čo sa pripravuje. Keď biskup Báršoň spolu s bratom Jánom, kráľovským protonotárom prišli na Myjavu, Turolúčania boli pripravení. Zavolali si na pomoc aj veriacich zo susedného Bukovca. Na úsvite, 14. júla 1672 prišiel biskup v sprievode ozbrojených sluhov a viacerých katolíckych farárov na Turú Lúku. Požiadal kostolníka o  kľúče od kostola, aby mohol slúžiť omšu. Keď videl kostolníkovu nevôľu, na jeho naliehanie mu prečítal nariadenie.  Kostolník ho  však chcel odniesť farárovi Krmanovi. Odpor kostolníka vyvolal roztržku. Podľa zachovaných písomných správ biskup kostolníka postrelil. Nato sa dav ľudí vrhol na nezvaných hostí, pričom bol zabitý biskupov brat. Sprievod sa rozutekal. Biskupa Juraja Báršoňa zachránil pred útokom sedliakov farár Krman, keď ho vtiahol do fary. Biskupovi sluhovia a vojaci sa poskrývali po okolitých horách, rovnako ako turolúcky vzbúrenci. Onedlho nastalo vyšetrovanie a súd, výsledkom ktorého bola poprava 12 turolúčanov na vŕšku Hrajky dňa 27. a 28. júla 1672. Mená popravených sa žiaľ nezachovali. Ich obeť však priniesla určité víťazstvo. Kostol bol turolúckym evanjelikom ponechaný až do roku 1733, teda vyše 60 rokov.

Na mieste popravy je pamätník s nápisom:

Pravdu Božiu sme bránili, násilie nás zdeptalo, 

z mučeníckych našich hrobov slnko žitia zas vzplálo.

Pamätník je pri ceste vedúcej z Myjavy do Senice. Pri pamätníku je turistické odpočívadlo a malá rozhľadňa.

foto: autor