mino55

Na jeseň v roku 1704 sa Rákoczi zdržoval v Hlohovci a plánoval dobyť pevnosť v Leopoldove. Pomôcť ľuďom v pevnosti sa chystal cisársky generál Heister. Keď to zistil Rákoczi presunul sa bližšie k Trnave. Všetci si mysleli, že Heister pritiahne od Bratislavy. Urobil však to, čo nikto nečakal. Prešiel priesmykmi Malých Karpát.  Karpaty boli v tom čase totiž zasnežené. Zjavil sa pri Smoleniciach.

Rákoczi mal k dispozícii 12 000 jazdcov a 7 800 pešiakov a 6 diel a zaujal pozície v Kamennom Mlyne. Heister svoju armádu sústredil v oblasti medzi obcami Biely Kostol, Bohdanovce a Ružindol. Mal  približne   rovnaký  počet  bojovníkov,  ale až 19  diel.

V prvej polovici boja  mali jasnú prevahu Rákocziho oddiely a cisárskemu vojsku hrozila porážka. Rákociho oddiely bojovali však bez výraznejšej organizácie a postupne sa vymkli veleniu. Navyše sa začínali rozdrobovať a vojaci prepadávali zásobovacie jednotky. Heister spozoroval medzeru v kuruckej frontovej línii. Podarilo sa mu obkľúčiť jeden z ich  práporov, ktorý sa vzdal . Následne vodca tohto práporu zradil Rákocziho. Po boku cisárskych plukov  začali útočiť na vlastných kuruckých spolubojovníkov. To rozhodlo o osude boja Kuruci nakoniec ustúpili, pričom na bojisku zanechali všetky delá. Cisárske vojská zvíťazili.

Na obidvoch stranách bolo zabitých a zranených približne 600 vojakov a dôstojníkov. Kuruckí vojaci boli pochovaní v spoločnom hrobe na poli vedľa potoka Parná. Na ich pamiatku boli pri ceste k hrnčiarovskému mlynu postavené tri drevené kríže. O sto rokov neskôr (v roku 1806)  tu bol postavený kamenný kríž.

foto: autor