V Černovej (časť Ružomberka) si obyvatelia z vlastných financií a z iniciatívy rodáka z obce Andreja Hlinku, postavili katolícky kostol. Stavba kostola sa začala v roku 1905. Na jeseň 1906 bol kostol dokončený. Väčšina Černovčanov spájala jeho vysviacku s Hlinkom. Vysvätenie kostola skomplikovalo Hlinkove suspendovanie spišským biskupom Alexandrom Párvym a jeho odsúdenie svetským súdom v súvislosti s voľbami do Uhorského snemu v roku 1906. Hlinka sa angažoval vo voľbách v apríli 1906. Verejne vystupoval proti maďarizácii a kritizoval porušovanie národnostných a kultúrnych práv. Černovčania spišskému biskupovi zaslali niekoľko prosieb, aby počas posviacky svoj vzťah k Hlinkoví urovnal a ten mohol byť prítomný, resp. aby sa posviacka konala len po jeho návrate do úradu. Všetko bolo odmietnuté.
Kostol mal byť vysvätený 27. októbra 1907. Spišský biskup Párvy odmietol však svoju osobnú účasť. Zastupovanie zveril spišskému kanonikovi Antonovi Kurimskému. Vysviackou poveril slovenského dekana Martina Pazúrika z Liskovej, ktorý podporoval maďarských a maďarónskych politikov a postupne prijímal protislovenské a protihlinkovské postoje. Deň pred tragédiou prišla do dediny skupina žandárov. Malí vyšetriť nočný pokus zabrániť vysviacke ukrytím zariadenia z kostola. V nedeľu 27. októbra 1907, v deň plánovanej vysviacky, ju doplnila ďalšia skupina žandárov. Keď obyvatelia obce zbadali prichádzajúce záprahy koní a v nich sediacich duchovných a žandárov obkolesili koče a chceli ich zastaviť. Žandári sa pomocou bajonetov snažili uvoľniť priestor okolo koča a umožniť jeho priechod do dediny. Koče sa dostali do úplného obkľúčenia. Vyplašené kone sa začali spínať. Po tom ako ich niekoľko dedinčanov chytilo za uzdy jedného z nich zrazili úderom do hlavy na zem. Následne vyleteli ku kočom prvé kamene. Veliteľ žandárov vydal rozkaz strieľať do davu ľudí. Zastrelili pritom 15 ľudí a mnohých ďalších zranili. Medzi zastrelenými bolo 11 mužov a 4 ženy. Najmladšími obeťami boli dve len pätnásťročné dievčatá. V Černovej nasledovala séria zatýkaní. Celá dedina bola obsadená vojskom, ktoré sa úplne stiahlo až po novom roku.
V marci 1908 uhorské úrady spustili vykonštruovaný monsterproces proti Černovčanom. Obvinených bolo spolu 59 ľudí – 55 bolo obvinených z násilných trestných činov, pričom 4 z nich a ďalší 4 boli obvinení z krádeže (pokus prekaziť vysviacku ukrytím vybavenia kostola). Súd odsúdil 39 černovských žien a mužov na tresty odňatia slobody od 6 do 18 mesiacov.
Černovskej tragédia bola jednou z najkrvavejších udalostí posledných rokov Rakúsko–Uhorska. Vyvolala veľké protesty v európskej dobovej tlači. Proti tejto masakre protestovali v zahraničí viaceré významné osobnosti, ako napríklad nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicista a historik Robert William Seton – Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.
Pomník tragédie na cintoríne v Černovej s menami obetí
Kostolík v Černovej.
Foto: autor