V novembri 1938 na základe Viedenskej arbitráže veľká časť južného Slovenska bola pričlenená k Maďarsku. Maďarská vláda na tomto území likvidovala občianske a sociálne práva Slovákov a obnovila hrubú odnárodňovaniu politiku. To vyvolávalo odpor medzi miestnymi Slovákmi. Z dôvodu obmedzovaniu národnostných práv zo strany maďarskej vlády a nesúhlasom s pripojením k Maďarsku, prichádzalo k mnohým vzájomným slovensko-maďarským provokáciám .
V Šuranoch, ktoré boli vtedy pričlenené k Maďarsku, tvorili Slováci takmer 95 percent obyvateľov. Pred Vianocami v roku 1938 zorganizovala 5 percentná menšina Maďarov v tejto oblasti deputáciu do Budapešti. Žiadali zotrvanie Šurian v Maďarsku, s čím vystúpili aj v štátnom rozhlase. Totiž niekoľko týždňov po pripojení južného pohraničia k Maďarsku sa medzi ľuďmi šírili reči, že sa niektoré územia vrátia späť do Česko-Slovenska.
Na Vianoce 1938 Slováci pri polnočnej omši v Šuranoch odignorovali spev maďarskej hymny. Zaspievali hymnickú pieseň Hej, Slováci. Tato sa o niekoľko mesiacov neskôr stala hymnou samostatného slovenského štátu. Na to údajne zareagovali miestni Maďari privolaním žandárskej hliadky, ktorá dav rozohnala. Na Druhý sviatok vianočný slovenskí veriaci odmietli kázeň v maďarčine a demonštratívnym kašľom prinútili kňaza prerušiť malú omšu. Pri veľkej omši sa potom zopakoval problém s hymnou. Pred kostolom vznikli slovné potýčky medzi Slovákmi a Maďarmi. Následne došlo k zásahu maďarských žandárov. Rozohnala dav pažbami a ozvala sa aj streľba. Zásah do brucha dostala 17-ročná Mária Kokošová a krátko nato skonala. Popis udalosti očitými svedkami sa líši (nesprávna manipulácia so zbraňou pri streľbe do vzduchu, streľba po tom, čo sa niekto z davu snažil vytrhnúť žandárovi zbraň, streľba v ohrození davom a pod). Potom nasledovali vyšetrovania piatich desiatok občanov spojené s bitím. To bola vlastne forma trestu za vyjadrenie vzdoru. Podobných tvrdých policajných vyšetrovaní na území donedávna patriaceho Česko-Slovensku boli desiatky. Viedli sa proti obyvateľom slovenskej národnosti z úmyslom ich zastrašovania.
Kostol v Šuranoch
Pamätník pred kostolom v Šuranoch
foto : autor