V júni 1949 prikročila komunistická štátna moc k realizácii tzv. štátnej Katolíckej akcie. Táto akcia mala v katolíckej cirkvi podnietiť vznik hnutia laikov, ktoré by spoluvytváralo tlak na biskupov. Prvotným cieľom bolo donútiť biskupov pristúpiť na dohodu so štátom za podmienok, ktoré nadiktovala štátna moc. Biskupi na vznik štátnej Katolíckej akcie reagovali spoločným pastierskym listom. Upozorňovali v ňom veriacich na podstatu celej akcie. Pastiersky list sa mal čítať v nedeľu 19. júna 1949 pri všetkých svätých omšiach. Štátna moc sa o obsahu listu dozvedela a prostredníctvom bezpečnostných orgánov sa snažila jeho čítaniu zabrániť. Napriek tomu tento pastiersky list mnohí duchovní prečítali.
Stalo sa tak približne v dvoch tretinách farností. Odpoveďou štátnej moci malo byť zatýkanie kňazov, ktorí list čítali. Veriaci na šíriace sa správy o zatýkaní kňazov reagovali spontánne. Strážili farské budovy. V prípade, že v obci spozorovali pohyb neznámeho auta, prípadne ľudí, strážcovia zvonili na poplach. Tak dochádzalo k protestným zhromaždeniam či priamo k vzburám, ktoré sa na niektorých miestach nezaobišli bez násilností. Protestné zhromaždenia či vzbury sa na Slovensku v letných mesiacoch roku 1949 odohrali v 60 obciach. Po vzburách sa upustilo od zatýkania kňazov, ale trestali obyčajných veriacich. Cieľom bolo postaviť veriacich voči kňazom. Na kňazov, ktorí čítali pastiersky list sa však „nezabudlo“. Čítanie pastierskeho listu bolo neskôr klasifikované ako šírenie poplašnej správy podľa smutne známeho Zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Mnohých kňazov za tento skutok súdili neskôr, v rokoch 1950 až 1951.
Účastníci vzbury ktorá sa konala v obci Lutila dňa 2. júla 1949 v súvislosti s „katolíckou akciou“ boli odsúdení 7. októbra 1949..
foto : autor