Na začiatku júna 1849 sa v Seredi rozmiestnila brigáda rakúskej armády pod velením generálmajora Franza Perina Edlera von Wogenburg. Úlohou brigády bolo zabrániť uhorským revolučným vojskám. v prechode cez Váh. Uhorský I. armádny zbor generálmajora Józsefa Nagy-Sandora vyrazil smerom na Šintavu. Jeden oddiel postúpil do Paty a druhý do Šoporne. Mali rozkaz postupovať ďalej k Váhu a zaútočiť na predmostie v Šintave. Keď všetky pokusy maďarských jednotiek o prekonanie rieky zlyhali stiahli sa do Paty a v Šintave zostali iba slabé predsunuté jednotky. Neskôr zaujali výhodné pozície na výšinách pri Šintave a po prudkom ostreľovaní predmostia 15. júna 1849 vyrazili do útoku. Rozpútal sa boj a dva rakúske prápory nedokázali udržať svoje postavenia. Ale vtedy dostal rakúsky podplukovník Koudelka rozkaz vrátiť sa na ľavý breh rieky a zapojiť sa do boja. Jedna rota prenikla do Šintavy a bodákovým útokom vytlačila útočiace uhorské jednotky z osady. Druhá rota zaútočila na pravé krídlo protivníka a tiež ho zatlačila naspäť. Tretia rota zaútočila priamo na vybudované opevnenia. Uhorské jednotky boli nútené ustúpiť k Pate.
Prehratú bitku a smrť 140 honvédskych Maďarov pripomína za obcou Pata pamätník „Obelisk“ (Oloment) z roku 1872. Slováci mali okrem slovenského dobrovoľníckeho zboru početné zastúpenie aj v obidvoch bojujúcich armádach, preto je zložité určiť reálny počet obetí slovenskej národnosti.
Na pomníku je nápis :
Az 1849. június 9-én és 15-én a patai erdőben elesett 140 honvéd emlékére.
Na pamiatku padlých 140 honvédov v bojoch pri patianskom lese 9. a 15. júna 1849.
foto: autor