Hron pramení na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole v nadmorskej výške približne 980 m n. m. Meria 298 kilometrov, je to druhá najdlhšia slovenská rieka. Preteká iba územím Slovenska.
Z najbližšej obce Telgárt sa k prameňu dá dostať za približne 30 minút pešo alebo 3 minúty autom. Zaparkovať môžete hneď na prístupovej ceste k prameňu.
Dolinou rieky viedli významné obchodné a spojovacie trasy. Od 17. storočia boli vody Hrona a jeho prítokov využívané na splavovanie dreva. Ešte v 30. rokoch 20. storočia bolo po Hrone splavované drevo.
Ojedinelým úkazom sú meandre Hrona. Hneď na svojom začiatku v oblasti Červenej Skaly, ako jediná zo slovenských riek vytvára prekrásne meandre. Táto krajinná zvláštnosť bola v roku 1994 vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu.
Ďalšou zaujímavosťou Hrona je tzv. Slovenská brána. Nachádza sa medzi obcami Tlmače a Psiare. Ide o prielom Hrona medzi Pohronským Inovcom a Štiavnickými vrchmi dlhý asi 10 kilometrov. V minulosti to bol strategicky dôležitý priechod z Podunajskej nížiny do bohatých banských miest. Tento prírodný úkaz starší historici nazvali „Porta Slovenica“, čo v preklade znamená „Slovenská brána. Slovenská brána bola kedysi iná, užšia a krajšia. V rokoch 1895 a 1896 ju vyhodili do vzduchu, aby uvoľnila miesto železničnej trati.
Prvý zápis o tejto rieke je vo filozofujúcich úvahách rímskeho cisára Marka Aurélia, ktorý sa pri vojenských povinnostiach v roku 166 prechodne zdržiaval pri Hrone. V jeho tu po grécky písanom diele možno čítať názov rieky v tvaroch Granua, Granoua. V písomnostiach uhorského pôvodu, napísaných v latinčine, sa Hron vyskytuje od tretej tretiny 11. storočia. V listine kráľa Gejzu z roku 1075 o založení a obdarení kláštora benediktínov v Hronskom Beňadiku je niekoľko zápisov o tejto rieke. Všetky uvedené zápisy sa vzťahujú k dolnej časti toku Hrona a je zapísaný pod názvom Gron alebo Grana. Boli zaznamenané viaceré názvy, ktoré boli latinizované alebo maďarského pôvodu, na príklad Garam. Dá sa to vysvetliť vývinovými zmenami v maďarčine a slovenčine.
Názov Hron by mohol byť zo staronemeckého Gran Ahva. Pričom Gran je pomenovanie smreka a ahva vo význame voda. To znamená smreková voda – teda voda pretekajúca smrekovým porastom. Ale aj ľudová etymológia je veľmi zaujímavá. Tvrdí, že Hron má súvislosti s hromom – hučí ako hrom. Ďalšia etymológia hovorí: Hron – odhrnúť – teda niečo pred sebou tlačiť.
foto: miňo…