Podľa geografov vzniká Váh oficiálne sútokom Čierneho a Bieleho Váhu pri obci Kráľova Lehota na Liptove.
Biely Váh tesne pred sútokom.
Čierny Váh tesne pred sútokom
Sútok Bieleho a Čierneho Váhu
Váh tesne za sútokom Bieleho a Čierneho Váhu
Biely Váh vzniká zase sútokom Veľkého zlomiskového potoka a Furkotského. potoka. Sútok leží v nadmorskej výške 1 140 metrov neďaleko cesty medzi Štrbským Plesom a Podbanským.
Veľký zlomiskový potok tesne pred sútokom
Furkotský potok tesne pred sútokom
Sútok Veľkého zlomiskového a Furkotského potoka
Veľký zlomiskový potok vyviera v úvode doliny pod Kriváňom, ale nepatrnými potôčikmi je zrejme spojený so Zeleným krivánskym plesom. V období topenia snehu je Biely Váh istotne napájaný z tohoto plesa.
Zelená krivánske pleso
Furkotský potok. preteká okolo Rakytovských plies z Furkotskej doliny. Ale ak uvažujeme o celej spádovej oblasti prameňa, je viac ako pravdepodobné, že ním je Vyšné Wahlenbergovo pleso.
Vyšné Wahlenbergovo pleso
Furkotský potok je približne o sedemsto metrov dlhší než Veľký zlomiskový potok. Čo z toho vyplýva? Že Biely Váh by v skutočnosti nemal prameniť pod Kriváňom, ale vlastne vo Furkotskej doline.
Aj tak väčšina informačných materiálov, či turistických sprievodcoch uvádza, že Biely Váh vyviera pod Kriváňom a Veľký zlomiskový potok je na novších mapách označovaný ako Biely Váh.
Čierny Váh pramení na svahu Kráľovej hole v nadmorskej výške približne 1 680 m n. m. Predpokladaný prameň leží na turistickom chodníku z Liptovskej Tepličky na Kráľovu hoľu. Nadšenci tam vybudovali studničku a infotabuľu. Skutočný prameň je však vyššie v kosodrevine. Zreteľný je hlavne pri výdatných dažďoch. Čierny Váh je o viac ako osem kilometrov dlhší ako Biely, meria 39 km a zarátava sa do celkovej dĺžky Váhu.
Prameň Čierneho Váhu
Názvy Čierny a Biely im ľudia priradili týmto riekam až neskôr. V dobových dokumentoch sa označuje Čierny Váh iba ako Váh a Biely Váh ako Važec. Keďže Čierny Váh je bohatší na vodu a aj dlhší ako biely Váh, môžeme povedať pokračovaním Váhu je Čierny Váh.
Váh svojím povodím Váh zaberá takmer štvrtinu Slovenska. Prekoná vzdialenosť 435 kilometrov. Vlieva sa do Dunaja pri Komárne v nadmorskej výške približne 106,5 m.
Rieka vytvárala veľmi dobré podmienky na splavovanie dreva – pltníctvo.Začiatky pltníctva na najdlhšej slovenskej rieke sa datujú od 11. storočia. Plte sa plavili až z Liptova až do Dunaja. Podľa archívnych materiálov posledný transport dreva po Váhu na plti uskutočnil faktor Gejza Šavrnoch z Lúčok začiatkom leta 1942. Uskutočnil splavovanie dreva z Liptovskej Teplej do Serede.
Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy. Výstavbou mnohých vodných diel sa charakter Váhu podstatne zmenil. Váh je energeticky využívaný Vážskou kaskádou (sústava vodohospodárskych diel a vodných elektrární). Prvou elektrárňou na toku je Liptovská Mara (na Čiernom Váhu je to vodná elektráreň Čierny Váh) a posledná je v Seliciach. Energiu toku využíva 22 priehrad a vodných elektrární na asi 280km toku s výškovým rozdielom okolo 450m.
V písomnostiach uhorského pôvodu sa vyskytuje rieka Váh od tretej tretiny 11. storočia. Kráľ Gejza v roku 1075 založil benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku. Obdaril ho aj vlastníctvom dvoch pozemkových majetkov, ležiacich pri dolnom toku Váhu, jednalo sa o Veľké Kosihy a Hliník, teraz súčasť Martoviec. O dolnom a strednom toku po Žilinu sú doklady z rokov 1111, 1113, 1208, O hornom toku Váhu, tečúcom cez Liptov, sú najstaršie zápisy od roku 1230.
Dopátrať sa presného pôvodu slova Váh je takmer nemožné. Podľa niektorých pochádza od slova váhať, pretože tiekol akoby váhavo, s mnohými meandrami a okľukami. Alebo od latinského slova vagus, blúdivý, túlavý. Podľa iných ho pomenovali ešte v pred slovanských časoch podľa germánskeho výrazu wag – prúd .Podľa ďalšej časti jazykovedcov pomenovali rieku až Slovania. Veg v praslovančine znamenal svetlý tok, teda svetlú rieku alebo rieku putujúcu za svetlom na juh.
foto. miňo…