Rieka Žitava pramení v Pohronskom Inovci, v podcelku Lehotská planina, na severnom svahu Kamenného vrchu v nadmorskej výške približne 625 m n. m. Prameň Žitavy bol donedávna určovaný na rôznych miestach. Najčastejšie sa uvádzala Malá Lehota, niektorí hovorili a písali o Veľkej Lehote a iní dokonca označovali ako prameň studničku pod Rajnohovým štálom na Malej Lehote, čo je prameň Žitavice. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. však jednoznačne určil prameň na konci obce Veľká Lehota. Pozemok je trvale zamokrený, nevyužívaný ani na pasienky. V predmetnej lokalite je mnoho výmoľov a studničiek, ktoré vytváraním jarčekov sa v nižšej časti sústreďujú do jedného profilu. Prameň je v terénnej depresii (v eróznej ryhe). Celková dĺžka rieky je 99 km. Je to 15. najdlhšia rieka Slovenska. Ústi do Starej Nitry pri Martovciach.
Žitava – etymológia základu tohto názvu sa vysvetľuje z praslovanského slova *žito „obilie. Názov asi označoval rieku pretekajúcu obilným krajom. Starí predhistorickí Slovania-Slováci si vraj doniesli názov rieky z Balkánu a je to ilýrske meno.
Najstaršie písomné záznamy o rieke Žitava sa zachovali od tretej tretiny 11. storočia.
Prameň rieky Žitava sa nachádza na začiatku Veľkej Lehoty po pravej strane štátnej cesty z Novej Bane. K prameňu sú smerové tabule od parkoviska pri priemyselnom objekte.
O prameni rieky Žitava sa zachovala aj povesť. Miesto pri prameni rieky je vraj veľmi čudné. Veľa ľudí z Lehoty vraví, že každú noc počuť v okolí plač a vzdychy. Historka sa viaže k tajomnej svadbe, ktorá sa odohrala na konci 19. storočia na Skýcove. Mladučké dievča z Veľkej Lehoty nanútili vydať sa za starého a bohatého vdovca. O polnoci sa mladá nevesta zdvihla spoza svadobného stola, vyšla von a zmárnila sa. Dodnes jej plač počuť každú noc pri prameni rieky Žitava.
Foto: autor